V nasledujúcom článku boli použité materiály TASR.

Klimatické dezinformácie sa už nešíria len cez sociálne siete, ale čoraz častejšie aj prostredníctvom tradičných médií. Od začiatku roka bolo vo Francúzsku identifikovaných 128 prípadov dezinformácií o klíme, ktoré sa objavili vo vysielaní televíznych a rozhlasových staníc.

Na ich odhalenie sa použili nástroje umelej inteligencie, ktoré spracúvali písomné prepisy programov. Informoval o tom spravodajský web France Info s odvolaním sa na spoločnú správu troch mimovládnych organizácií – Quotaclimat, Science Feedback a Data For Good, píše TASR.

Umelá inteligencia ako nástroj pre odhaľovanie klamstiev

Podľa Evy Morelovej zo spoločnosti Quotaclimat umožnila umelá inteligencia výrazne rozšíriť schopnosti expertov v monitorovaní médií. Kým bez AI dokázali odborníci odhaliť len niekoľko nepresností mesačne, teraz sú schopní vďaka automatickému skenovaniu prepisov programov zaznamenať desiatky dezinformácií, ktoré následne overujú odborníci. „Počet odhalených dezinformácií je pre nás prekvapením. A ešte väčším prekvapením je, že sa týkajú takmer všetkých sledovaných médií,“ uviedla Morelová.

Zo správy vyplýva, že najčastejšie sa dezinformácie týkali obnoviteľných zdrojov energie, elektrických vozidiel a udržateľnej mobility. Energetika tak bola „s veľkým náskokom“ najviac zasiahnutou témou. Organizácie upozorňujú, že tieto nepravdivé tvrdenia sú často v rozpore s medzinárodným vedeckým konsenzom a môžu ovplyvniť verejnú mienku v období, keď je potrebné prijať rozhodné kroky v boji proti klimatickým zmenám.

Facebook/Polícia Slovenskej Republiky

Ktoré médiá obstáli bez chyby?

Nie všetky médiá však boli nositeľmi dezinformácií. Zo sledovaných televíznych a rozhlasových staníc sa žiadna zavádzajúca informácia neobjavila vo vysielaní TF1, France 3 Ile-de-France, M6, France 24 a RFI. Naopak, ostatné médiá podľa zistení viac či menej zverejňovali alebo šírili nepresné či zavádzajúce informácie o klimatických otázkach.

Správa zároveň spochybňuje predstavu, že dezinformácie sa šíria najmä na sociálnych sieťach. Tradičné médiá, ktoré stále požívajú vysokú dôveru verejnosti, zohrávajú v tomto fenoméne podľa organizácií dôležitú rolu. „Keď sa zavádzajúce naratívy objavujú v správach, ktoré majú u divákov vysokú dôveryhodnosť, hrozí normalizácia nepravdivých tvrdení a rozmazanie hranice medzi faktami a názormi,“ upozorňujú autori správy.