Ako sa globálne teploty naďalej zvyšujú, niektorí vedci navrhujú skúmať geoinžinierstvo ako alternatívny spôsob boja proti klimatickým zmenám. V tomto smere podniká prvé kroky aj britská Advanced Research and Invention Agency (ARIA), ktorá plánuje spustiť experimenty na úpravu oblačnosti, hoci samotné diskutovanie o tejto stratégii je vysoko kontroverzné.

ARIA oznámila, že bude študovať možnosť rozptylu aerosólov do oblakov s cieľom zvýšiť ich odrazivosť slnečného žiarenia a tým ochladiť planétu. Na tento účel vyčlení 50 miliónov libier (približne 66,5 milióna dolárov). Agentúra pritom zdôrazňuje, že k štúdiu geoinžinierstva pristupuje s mimoriadnou opatrnosťou. Na tému upozornil portál Techspot.

Testy s aerosólmi a obavy z nežiaducich následkov

Podľa plánov budú experimenty prebiehať v malom meradle a každá vonkajšia skúška bude reverzibilná a nebude zahŕňať toxické látky. Presné termíny a podmienky testov budú zverejnené v najbližších týždňoch. Ak sa preukáže ich úspešnosť, odborníci odhadujú, že by sa takéto technológie mohli v širšom meradle nasadiť do desiatich rokov. ARIA zároveň plánuje financovať laboratórne experimenty, nové klimatické modelové štúdie, monitorovacie iniciatívy a výskum verejnej mienky ohľadom geoinžinierstva.

Odporcovia varujú, že manipulácia so zložením atmosféry môže viesť k nepredvídaným dôsledkom, napríklad ovplyvneniu zrážok a poľnohospodárstva. Na druhej strane zástancovia tvrdia, že práve testovanie je nevyhnutné, aby sa diskusia posunula od teórie k reálnym údajom a možným riešeniam.

Ilustračná snímka / Zdroj: Pixabay

Geoinžinierstvo medzi skepticizmom a nádejou

Fyzických dôkazov podporujúcich účinnosť týchto stratégií je zatiaľ málo. Existujú však náznaky, že emisie zo lodí, lietadiel či sopečné erupcie spôsobili mierne zvýšenie odrazivosti oblakov a tým slabé ochladenie klímy. Medzi ďalšie návrhy geoinžinierstva patrí napríklad zosilňovanie polárnych ľadovcov na zvýšenie albeda Zeme alebo podpora rastu rias v oceánoch, avšak mnohé z týchto návrhov narazili na silný odpor.

Niektorí odborníci upozorňujú, že už len zmienka o neoverených geoinžinierskych riešeniach môže politicky ospravedlniť spomalenie alebo zastavenie súčasných snáh o znižovanie emisií. Rok 2023 bol totiž najteplejším rokom v histórii, keď sa globálna teplota zvýšila o viac ako 1,5 °C oproti predindustriálnemu obdobiu, čo je hranica stanovená Parížskou klimatickou dohodou.

Vedci sa zhodujú, že bez drastického zníženia emisií hrozia najhoršie dôsledky klimatickej zmeny. Napriek tomu však rastie počet hlasov, ktoré tvrdia, že nastal čas začať skúmať aj radikálnejšie opatrenia, ako je práve geoinžinierstvo.