Astronómovia vytvorili snímku „nebeských ohňostrojov“ vo vzdialenej hviezdokope G286.21+0.17. Farebný záber hviezdokopy, zachytenej pri tom, ako sa formuje, je mozaikou rádiových snímok rôznych vlnových dĺžok.

Vznikol na základe viac ako 750 jednotlivých rádiových pozorovaní rádioteleskopov ALMA (Atacama Large Millimeter/submillimeter Array) v Čile a deviatich infračervených snímok z Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu. Informuje o tom americké Národné rádioastronomické observatórium (NRAO).

Väčšina hviezd vo vesmíre, vrátane Slnka, vznikla vo hviezdokopách, ktoré sú neoddeliteľnými súčasťami galaxií. Ich utváranie sa z hustých molekulárnych oblakov je však zväčša zahalené tajomstvom. Spomínaná hviezdokopa G286.21+0.17 sa nachádza v Mliečnej ceste v takzvanom regióne Kýlu a od Zeme je vzdialená približne 8 000 svetelných rokov.

Zobraziť celú galériu (1)

ALMA (ESO/NAOJ/NRAO), Y. Cheng et al.; NRAO/AUI/NSF, S. Dagnello; NASA/ESA Hubble.

Na snímke hviezdokopy dominujú husté fialové mraky molekulárneho plynu, ktoré odhalil systém ALMA. Teleskopy spozorovali pohyby turbulentného plynu padajúceho do hviezdokopy vytvárajúceho husté jadrá, ktoré nakoniec tvoria jednotlivé hviezdy.

Hviezdy na obrázku odhalilo ich infračervené svetlo, ktoré zachytil Hubblov vesmírny ďalekohľad. Žltou a červenou sú zobrazené oblaky svetielkujúceho horúceho prachu, ktoré zostali po tom, ako silný vietor a radiácia z najmasívnejších hviezd zasiahli molekulárne mraky.

Yu Cheng z University of Virginia, ktorý v súvislosti s hviezdokopou viedol dve štúdie publikované v The Astrophysical Journal, uviedol, že snímka ukazuje hviezdy v rôznych štádiách vzniku.

Hubblov vesmírny ďalekohľad odhalil tisícky novovzniknutých hviezd a podľa dát ALMA je vo hviezdokope veľa hustého plynu, v prípade ktorého musí ešte nastať kolaps. „Celkovo ten proces môže trvať prinajmenšom milión rokov, aby bol kompletný,“ zhodnotil Cheng.

Zobraziť celú galériu (1)

NASA

Podľa jeho kolegu Jonathana Tana z Chalmersovej univerzity vo Švédsku a University of Virginia, záber ilustruje dynamiku i chaos zrodu hviezd. „V akcii vidíme konkurenčné sily: gravitáciu a turbulencie z mraku na jednej strane a hviezdny vietor a radiačný tlak mladých hviezd na strane druhej. Tento proces modeluje región,“ uzavrel Tan.

Zdroj: SITA