Nová generácia hrania vo virtuálnej realite dorazila a jej príchod spoločnosť Sony vo veľkom propaguje aj vlajkovou loďou v podobe novinky Horizon Call of the Mountain.

Hra bola na potešenie mnohých fanúšikov série  oznámená ešte v júni minulého roka a teraz sa snaží presvedčiť, že kúpa nového VR headsetu je správnou investíciou. Je tomu skutočne tak?

Robotické multiverzum

Séria Horizon sa zatiaľ dočkala dvoch excelentných dielov. Ten druhý navyše už čoskoro dostane aj veľké rozšírenie, chystá sa aj kooperačná hra a údajne tiež veľké MMO, čo jasne dokazuje, že Sony svojej exkluzívnej značke verí. Call of the Mountain nie je prídavkom do hlavnej série, ale skôr spin-offom zasadeným do rovnakého apokalyptického sveta, v akom sa hlavná séria odohráva.

Hráč sa v novinke zhostí postavy Ryasa, zneucteného bojovníka z nepriateľského klanu Shadow Carja, ktorý po záhadných útokoch na hlavné mesto musí vyšplhať na najvyšší vrch, nájsť svojho brata a popritom celú záhadu objasniť. Ryas sa v predchádzajúcich hrách nevyskytol ani v podobe NPC, ide teda o kompletne nového protagonistu hry.

Na ceste Ryas stretáva viacero známych postáv, vrátane hrdinky hlavnej série Alloy. Vidieť Alloy „naživo“ bol pre mňa jeden z najlepších momentov, aké som v hrách za posledné roky zažil a stretnutie som si vyložene užíval. Konverzácia však tomto prípade netrvala príliš dlho, čo vlastne platí aj o vedľajších postavách v celej hre – aj napriek výskytu niekoľkých dobre známych tvárí je hlavný hrdina na svoju úlohu spravidla sám.

Dej nového dielu Horizon je spočiatku zaujímavý, časom si ale hráč uvedomí, že je vlastne pomerne priamočiary a hlavnú sériu vpred nijak zásadne neposúva. Nijak zásadne v hlave nezostane ani Ryas, s ktorým tvorcovia nenarábajú špeciálne umne a hráč si k novej postave nevytvorí takmer žiadny vzťah. Kľúčová je v tomto prípade hrateľnosť a grafika, ktoré sú na tom našťastie výrazne lepšie. Alebo ani nie?

Zdolávanie hôr sa časom zunuje

Názov Call of the Mountain, teda volanie hory, nie je použitý úplne náhodne – zásadnú časť herného času totiž tvorí šplhanie po skalách a zdolávanie vertikálnych prekážok. Hráč vidí ruky hlavnej postavy, záchytné body sú znázornené bielou farbou, pričom neustále prepletá pohybovými ovládačmi, šplhá vyššie a sem-tam odomkne novú pomôcku ako napríklad vystreľovaciu kotvu.

Podobný koncept sa spočiatku javí atraktívne – hlavná postava objavuje okolie, neustále sa pozerá po džungli a po výstupe na nový vrchol sa kochá nádhernou panorámou. V začiatkoch som sa pri pohľade do rokliny podo mnou dokonca pristihol so spotenými dlaňami a špeciálne intenzívne som prežíval aj svoj prvý pád. Zážitok je nesmierne autentický a celá hra je v úvode pastvou pre zmysly.

Prvé momenty vo svete Horizon sú absolútne úchvatné, časom sa však šplhanie stáva rutinou a ku koncu už je dokonca iba nutným zlom, aby sa hlavný hrdina dostal k omnoho zaujímavejším pasážam. Vzhľadom na to, že výstup na horu tvorí veľkú časť hrateľnosti, ide pomerne zásadný nedostatok.

Aj keď to možno znie úsmevne, pred hraním je skutočne dobré trocha sa rozcvičiť. Pri šplhaní sa hráč neustále naťahuje, strieda ruky, hojdá nimi, využíva odomknuté pomôcky a robí množstvo akrobatických kúskov. Hra vie miestami slušne fyzičku preveriť, čo pri hraní VR novinky určite chválim. Zapojené sú všetky zmysly vrátane fyzičky.

FonTech

Skutočná sila je v súbojoch

Výstupy na vrcholy sú spravidla nasledované bojovými pasážami, v ktorých sa Ryas postaví jednému či hneď niekoľkým robotom. Škála nepriateľov je pestrá a hráč natrafí na celú paletu robotov. S niektorými si zmeria sily iných, ako napríklad Tallnecka, bude iba obdivovať. Dôjde však aj na strety s gigantickými monštrami, ktoré dajú skutočne pocítiť obriu váhu protivníka.

Oplatí sa? 
Stojí 600 € a sľubuje revolúciu. Je kúpa novej VR PlayStation novou érou tvojho hrania?

Na voľnosť pohybu zo série Horizon je treba zabudnúť – súboje sa odohrávajú v arénach a hra umožňuje uhýbanie zvolenými gestami. Cieľom je uhnúť sa výpadu súpera v správnom okamihu a zároveň hľadať vhodný čas na útok, v ideálnom prípade do slabého miesta protivníka. Znie to možno jednoducho, no niektoré súbojové pasáže vedia slušne otestovať presnosť.

Hlavnou zbraňou naprieč kampaňou je luk, ktorý Ryas nosí na chrbáte. Hra imituje skutočné pohyby, takže pri vytiahnutí luku je najskôr potrebné pomyselne si ho zhodiť z chrbta a rovnaká rovnica platí aj pre šípy.

Schované sú vzadu v tulci, takže zakaždým je potrebné najskôr sa pre šíp natiahnuť, rýchlo ho dať do tetivy, zamieriť a strieľať. Pri napredovaní príbehom sa neskôr odomkne aj ďalší arzenál známy z hlavnej série, nechcem však kaziť prekvapenie a do detailov zachádzať nebudem.

Súbojové pasáže sú odhliadnuc od pôsobivej technickej stránky jasným dôvodom na kúpu hry. Sú dynamické, zábavné a nesmierne návykové. Protivníci vedia potrápiť, hráč si musí dávať na ohnivé či mrazivé útoky, ktoré po zásahu vyžadujú špeciálne gesto a stoja drahocenný čas. Špeciálne strety s bossmi mi v hlave zostanú ešte poriadne dlho. Škoda len, že ich v hre nie je viac.

Naprieč približne 8- až 9-hodinovou kampaňou (aj s prestávkami na kochanie scenériou) sa bojuje približne každých 20-30 minút, čo je vzhľadom na dĺžku hry málo. Určite by som ich privítal viac na úkor lezenia.

Najskôr sa treba vytrénovať

Tvorcovia už od začiatku Call of the Mountain propagovali ako lineárnu hernú skúsenosť. Na objavovanie otvoreného sveta známeho z hlavnej série preto treba zabudnúť, čo je trochu škoda, no scenérie a naskriptované situácie stratu voľnosti bohato vynahrádzajú.

V hre je implementovaný jednoduchý systém craftovania zameraného predovšetkým na výrobu špeciálnych šípov. Tvorba predmetov je originálna a hráč má skutočne pocit, že si šíp vyrába sám.

Oplatí sa preto čo najviac objavovať okolie, ktoré občas poteší skrytými predmetmi. Chytiť do ruky možno prakticky čokoľvek, čo voľne leží na zemi a prostredie nabáda na experimentovanie. Chytiť do ruky palicu a udrieť na gong prináša zvláštny pocit satisfakcie.

Pohyb v prostredí prebieha buď cez gestá alebo pomocou páčok. Hra neumožňuje teleportáciu, ktorá by eliminovala pocit nevoľnosti, čo je zo strany tvorcov pomerne odvážne. Nováčikovia v hraní vo virtuálnej realite sa nevoľnosti takmer s istotou nevyhnú.

Call of the Moutain síce umožňuje množstvo nastavení citlivosti otáčania kamery a komfortu a ďalších oblastí, novým hráčom však jednoznačne odporúčam začať s gestami a robiť pri hraní časté prestávky. S pribúdajúcimi hodinami vo virtuálnych svetoch postupne bude narastať aj odolnosť voči nevoľnosti.

Pastva pre všetky zmysly

Nový Horizon v plnej paráde ukazuje, ako bezchybne vie fungovať technológia sledovania očí. Hra bleskurýchle vyostruje obraz v miestach, kam sa hráč pozerá a špeciálne zábavný je aj pohyb kurzora v menu, ktorý sa ovláda doslova očami.

Grafika v hre je nádherná a pôžitok pri prvej návšteve sveta Horizon sa opisuje skutočne len veľmi ťažko. Hráč je zaplavenými pestrofarebným prostredím, zvukmi džungle, postavami aj voľne pobehujúcimi robotickými jaštermi. Jedna vec je vidieť prvé momenty v loďke v upútavke, druhá zažiť ich na vlastnej koži a vidieť gigantického Tallnecka naživo.

Call of the Mountain v oblasti audiovizuálneho pôžitku patrí k absolútnej špičke, konkurovať mu môže azda iba Half-Life: Alyx. Drvivá väčšina ostatných hier pre virtuálnu realitu v porovnaní s novinkou od Sony pôsobí len ako technologické demo.

Verdikt

Za uplynulé roky som zmeškal iba zopár exkluzivít od Sony, len máloktorá z nich však doručila také množstvo silných momentov ako práve nový Horizon. Hra má pritom od dokonalosti ďaleko – šplhanie sa časom zunuje, súbojov mohlo byť viac a dejová línia s ľahko zabudnuteľnou postavou tiež zásadne neohúri.

Napriek týmto nedostatkom bol pre mňa výlet do sveta Horizon nesmierne silný a očarujúci. Horizon Call of The Mountain tak môžem vo výsledku iba odporučiť. Pôsobivejšiu ukážku možností virtuálnej reality momentálne nikde inde nenájdete.

Čítajte viac z kategórie: Hry

HODNOTENIE

9/10