Spermie sú plodné aj vo vesmíre. Historicky prvým dôkazom sú špeciálne „vesmírne myši“

Japonským vedcom sa podarilo zistiť, aký vplyv má kozmické žiarenie na plodnosť cicavcov. Výsledky novej štúdie publikovanej v žurnále Science Advances prinášajú pozitívne správy. Vyzerá to tak, že sa nemáme čoho obávať. Na tému upozornili vedecké portály Phys a Space.

Experiment priamo z ISS

Korene novej štúdie siahajú do roku 2013, kedy japonský vedec Teruhiko Wakayama spolu so svojim tímom vyslal v lyofilizovanej forme (zmrazené a zbavené vody) spermie myší na Medzinárodnú vesmírnu stanicu. Keďže prechádzajúce štúdie uskutočnené za Zemi nedokázali napodobniť podmienky žiarenia vo vesmíre, odborníci sa rozhodli vykonať tento experiment priamo na ISS.

Teruhiko Wakayama/University of Yamanashi

Aj z toho dôvodu pred 8 rokmi japonskí vedci jednoducho zobrali 48 veľmi malých a ľahkých skúmaviek, naplnili ich lyofilizovanými spermiami od 12 myší, zabalili ich do troch odlišných kontajnerov a odoslali na Medzinárodnú vesmírnu stanicu. Konkrétnym cieľom experimentu bolo zistiť, či dlhodobé vystavenie žiareniu vo vesmíre poškodí DNA v reprodukčných bunkách, prípadne či prenesie mutácie na potomkov.

NEPREHLIADNI
ROZHOVOR: Mimozemšťania budú iní ako si predstavujeme, myslí si Matej, člen letovej kontroly ISS

Čo na to hovoria „vesmírne myši“?

Jednotlivé kontajnery boli uskladnené na ISS na rôzne dlhé časové obdobia. Prvý kontajner sa vrátil po deviatich mesiacoch, ďalší po dvoch rokoch a posledný po šiestich rokoch. Po návrate kontajnerov na Zem, zainteresovaní odborníci pomocou sekvenovania RNA presne určili, koľko žiarenia vzorky absorbovali a určili, že pobyt na ISS žiadnym spôsobom nepoškodil DNA v jadrách spermií.

Následne boli spermie rehydratované a injekčne aplikované do vaječníkov. Tie boli prenesené do tela samíc myší, ktoré zostali gravidné a na svet priniesli množstvo mláďat. Presnejšie celý tento proces viedol k narodeniu až 168 mláďat myší a to navyše bez genetických chýb. Keď tieto mladé myši dosiahli dospelosť, boli náhodné párené, pričom aj ďalšia generácie potomkov „vesmírnych myší“ sa javila „normálne“ bez žiadnych genetických chýb.

Teruhiko Wakayama/University of Yamanashi

Vedci nelenili a pohrali sa aj s číslami. Výpočtami dokázali určiť, že lyofilizované spermie možno úplne bezpečne skladovať na palube ISS, respektíve v budúcnosti na nejakej inej palube orbitálnej základe až 200 rokov.

Výskum sa zdá byť obzvlášť dôležitý pre budúce vesmírne misie, ktorých cieľom je medziplanetárne cestovanie. Vynikajúcim príkladom je už dlho plánovaná a očakávaná kolonizácia Marsu. Tá rezonuje v médiách už niekoľko rokov, pričom na tieto ambiciózne plány hľadíme s čoraz väčším optimizmom. Nedávno dokonca uzrela svetlo sveta simulácia naznačujúca, ako bude vyzerať prvých 10 000 dní na Marse.

V prípade návštevy inej planéty sa uskladnenie spermií v lyofilizovanej forme javí ako ideálna možnosť, pretože na rozdiel od „čerstvých“ spermií neobsahujú vodu vo svojich bunkových jadrách a cytoplazmách – aj z tohto dôvodu dokážu v kozme vytrvať až 200 rokov.

Nakoniec experti ešte poznamenávajú, že podobný experiment bude potrebné uskutočniť aj so zmrazenými samičími vajíčkami a oplodnenými embryami.

Čítajte viac z kategórie: Novinky