Dlhodobým cieľom pre vesmírne agentúry je priniesť efektívny a bezpečný spôsob, ako dostať ľudí na inú planétu, v súčasnosti na Mars. Odvážne tvrdenia hovoria o tom, že by sa tak malo stať v horizonte piatich rokov. Kým technika sa už v plnom prúde pripravuje a je podobného letu schopná, otázne stále ostáva, aký vplyv to bude mať na samotných astronautov.
Sleduj Fontech.sk aj na Facebooku, YouTube a Instagrame!
Samozrejme aj to je predmetom skúmania, nakoľko ak raz chceme aby ľudia dokázali fungovať niekoľko rokov mimo planéty Zem, je nutné poznať všetky zákonitosti, ktoré na telo človeka pôsobia. Len len na Mars by podľa výpočtov mal trvať približne 9 mesiacov. Dokonca bol aj vykonaný test NASA, kedy bol do vesmíru vyslaný astronaut Scott Kelly, ktorý mal na Zemi jednovaječné dvojča. Keď sa po roku vrátil, vedci zistili, že sa mu zmenilo až 7 % génov DNA a dokonca bol o 5 centimetrov vyšší.
Stále sa preto vykonávajú merania a testy, z ktorých vzišla nedávna informácia o tom, že viac než polovica astronautov dostalo herpes, pričom hlavným dôvodom bolo nadmerné vylučovanie kortizolu a adrenalínu, čo viedlo k oslabeniu imunitného systému.
Odporúčame
Vinníkom je stres
V ľudskom tele je mnoho vírusov, ktoré sú tzv. spiace. To znamená, že síce ich v tele máme, no aktivujú sa len v tom prípade, ak sú na to vhodné podmienky, ktoré by umožňovali prežitie daného vírusu. Testy spoločnosti NASA ukázali, že viac než u polovice astronautov (53 % ) sa počas letu do vesmíru aktivovali vírusy herpesu. Počas letu sa totiž vylučuje vo veľkej miere kortizol a adrenalín, ktorý spoločne so stresom oslabujú imunitný systém človeka. Imunitné bunky sa tak stávajú menej účinné, a to aj niekedy niekoľko desiatok dní po tom, čo sa človek vráti späť na Zem.
Šírenie vírusu sa navyše zhoršilo, čím dlhšie boli astronauti vo vesmíre. Zmena prostredia, odlúčenie do rodiny či narušený spánkový cyklus tak výrazne pôsobí na fyziológiu človeka, čo môže ale značne vplývať na dlhodobé misie, napríklad aj tie na Mars. Cieľom ďalšieho výskumu tak bude nájsť spôsob, ako podobnému šíreniu zabrániť. Epidémia je totiž to posledné, čo by chceli ľudia zažiť vo vzdialenosti niekoľkých miliónov kilometrov od Zeme.
