SpaceX je dnes najznámejšou kozmickou spoločnosťou a do histórie sa zapísala mnohými dôležitými prvenstvami. S azda najväčšími ambíciami na svete ide o firmu, ktorá má potenciál navždy zmeniť smerovanie ľudstva. Jej začiatky sú však poznačené problémami, neistotou a obrovským riskovaním. Za jej vznik navyše čiastočne vďačíme Rusku a chamtivosti niektorých indivíduí.

Než vznikol SpaceX, Musk mal iné plány – chcel kúpiť ruské rakety

Cesta ku kozmickej spoločnosti SpaceX bola kľukatá a plná pokusov a omylov. Celé to začalo, keď Elon Musk predal svoje podiely v spoločnosti Zip2 v hodnote 22 miliónov amerických dolárov a o tri roky neskôr v PayPal, čo mu vynieslo vyše 100 miliónov. Medzitým dostal nápad a rozhodol sa, že sa pokúsi o popularizáciu vesmíru s cieľom zvýšenia rozpočtu NASA.

Rozhodol sa preto, že pošle na Mars živé organizmy a na to potreboval raketu. Zamieril do Európy, kde mal dohodnutý míting so spoločnosťou Arianespace. Ich rakety sa ale ukázali ako pridrahé a prišla nová možnosť v Rusku. Rusi mali údajne na predaj prerobené medzikontinentálne balistické strely v cene 7 miliónov dolárov za kus, informuje Esquire.

Flickr / Daniel Oberhaus

V Rusku ich privítal chaos. Sovietsky zväz sa rozpadol len pred dekádou a štátu vládla mafia a korupcia. Adeo Ressi spomínal mŕtvych ľudí na kraji cesty a nutné podplatenie polície, ktorá ich nechcela pustiť ďalej. Nakoniec ale započalo vyjednávanie, ktoré bolo, ako popisuje Ressi, poháňané vodkou.

Jednanie, ktoré nikam neviedlo

V malej miestnosti mal pred sebou každý vlastnú fľašu a Ressi si z konca stretnutia pamätá len pohľad na Muska a Cantrella v bezvedomí – následne odpadol aj on sám. Vyjednávania pokračovali neskôr v Los Angeles, kde Rusi žiadali 5000 v hotovosti. Bez toho vraj vyjednávanie nemohlo pokračovať. Ressi, Musk a Cantrell s vypätím síl nahromadili 5000 dolárov, pričom posledné zaplatili v drobných.

Ressi sa ďalšieho jednania v Rusku radšej nezúčastnil, Cantrell však áno. Tentoraz so sebou vzali aj peniaze a mítingu sa zúčastnili s odhodlaním kúpiť ruské rakety. Ako sa ale ukázalo, Rusi nechceli 21 miliónov za tri kusy, ktoré Musk potreboval. Žiadali 21 miliónov dolárov za jedinú raketu. “Čo je, chlapček, nemáš peniaze?” podpichovali Rusi Muska. Míting, pochopiteľne, skončil a súdruhovia ešte netušili, čo spôsobili.

SpaceX / Flickr

Keď leteli do Londýna, Musk sa obrátil na Cantrella s papierom a výpočtami v ruke. “Myslím si, že dokážeme postaviť vlastnú raketu,” povedal Elon Musk a Cantrell si v tom momente uvedomil, prečo si požičiaval jeho knihy o raketovom pohone.

Tom Mueller, prvý motor a prvý štart rakety – do vesmíru sa nedostala

V tom istom roku narazil Musk na osobu, ktorá neskôr zohrala kľúčovú úlohu v naštartovaní jeho budúcej kozmickej spoločnosti. Tom Mueller práve nadizajnoval najväčší amatérsky raketový motor na tekuté palivo, ktorého ťah dosahoval 58 kN. To ešte Mueller netušil, že pre Muskovu firmu skonštruuje oveľa väčšie motory.

Po návrate z Ruska mal už Elon Musk jasný plán a nepomohlo ani odhováranie. Ešte v tom istom roku založil so 100 miliónmi dolárov firmu Space Exploration Technologies Corp., viac známu ako SpaceX a pri jej zrode stál nielen Tom Mueller, no tiež Gwynne Shotwell, ktorý je známou tvárou spoločnosti dodnes. To najťažšie malo ešte len prísť. Všetky rozhovory s potenciálnymi zamestnancami robil Musk osobne a v roku 2005 zamestnával SpaceX 160 ľudí.

SpaceX / Flickr

Netrvalo dlho a o štyri roky neskôr, 24. marca 2006, stála na rampe prvá raketa s názvom Falcon 1. Jej celková výška dosahovala 21,3 m a na nízku obežnú dráhu Zeme dokázala vyniesť 420 kg. Jej prvý stupeň poháňal raketový motor Merlin 1A a druhý stupeň Kestrel, oba spaľujúce RP-1 a skvapalnený kyslík. Prvý Falcon 1 vzlietol z ostrova Omelek, ktorý je súčasťou Marshallových ostrovov. S jasnou misiou, vyniesť na obežnú dráhu satelit FalconSAT-2, zamierila raketa k nebu.

Za misiu platila DARPA a satelit skonštruovali študenti Akadémie vzdušných síl Spojených štátov. K dôvodu na oslavu ale nedošlo, pretože 33 sekúnd po štarte zlyhal motor. Po analýze prišli na to, že za zničenou raketou a nákladom stoja matice a ich korózia. Riešenie bolo jednoduché a hliníkové matice vymenili za oceľové.

Druhý pokus, tretí pokus… Vždy bez úspechu

K žiadnej inej zmene nedošlo a takmer presne o rok neskôr, 21. marca 2007, odštartoval Falcon 1 znovu. Na palube sa nachádzal DemoSat pre testovanie stroja bez ohrozenia skutočného nákladu a za let opäť platila DARPA. Misia vyzerala nádejne, druhý stupeň takmer dosiahol orbitálnu rýchlosť, spomína Musk. Vplyvom oscilácie celého stroja však došlo k pohybu paliva v nádržiach, motor pohltil héliovú bublinu a následne zhasol.

Prvý stupeň rakety Falcon 1. Zdroj: SpaceX

Na riešenie prišli opäť rýchlo a do nádrže implementovali prepážky na zabránenie podobnému pohybu paliva. Tretí let sa mohol stať prvým úspechom SpaceX, ak by na rakete nezmenili nič iné. Rozhodli sa ale vymeniť motor Merlin 1A za Merlin 1C, ktorý mal v budúcnosti poháňať raketu Falcon 9. Firma neskôr vyvinula aj ďalší, oveľa väčší motor, ktorý je svetovou špičkou a využíva ho úplne iná raketa, ktorú SpaceX pripravuje.

Namiesto ablatívneho chladenia spaľovacej komory prúdilo okolo jej plášťa palivo, čím ju chladilo a zároveň sa vopred ohrievalo, čo zaistilo vyššiu efektivitu spaľovania – táto technológia je známa ako regeneratívne chladenie. Falcon 1 v tejto konfigurácii vzlietol 3. augusta 2008 so štyrmi rôznymi malými satelitmi na palube.

Problém nastal pri oddelení druhého stupňa – v potrubí regeneratívneho chladenia ostal dostatok paliva na to, aby vyprodukovalo malý ťah. Prvý stupeň kvôli tomu narazil do druhého, ktorý práve naštartoval svoj motor Kestrel. Výfukové plyny druhého stupňa sa odrazili a ako spomína Musk, “usmažili ho”.

Svetielko nádeje na kraji krachu

Pre SpaceX to nevyzeralo vôbec dobre. Z troch rakiet zlyhali všetky a na pokraji krachu sa ocitla aj Muskova spoločnosť Tesla a SolarCity. Napriek tomu sa podarilo nazbierať dostatok financií na štvrtý let, technici tentoraz zmenili len čas medzi odpojením druhého stupňa a naštartovaním jeho motora. Štvrtý Falcon 1 vzlietol len mesiac po tom (28. septembra), čo tretí zlyhal.

Za misiu tentoraz platila samotná spoločnosť a Musk v tej dobe svojich zamestnancov uisťoval, že ak sa let nepodarí, skúsia to po piaty raz, potom po šiesty a tak ďalej. “Nikdy by som sa nevzdal niečoho, kým verím, že existuje primeraná šanca na úspech,” píše Musk vo svojom článku pre IEEE Spectrum.

Zrejme išlo o správne rozhodnutie. Štvrtý let skončil úspechom a Falcon 1 vyniesol na nízku obežnú dráhu Zeme testovací náklad s hmotnosťou 165 kg, informovala NASA. Táto raketa však neskôr letela už len raz, keď 14. júla 2009 vyniesla na obežnú dráhu RazakSAT pre Malajziu. Spoločnosť SpaceX totiž prišla s niečim oveľa väčším – niečím, čo nakoniec úplne zmenilo vesmírne lety.

Falcon 9 – zrod legendy, ktorú tak skoro nik neprekoná

Len o necelý rok neskôr, 4. júna 2010, odštartovala niekoľkonásobne väčšia raketa Muskovej spoločnosti. Niesla názov Falcon 9 (verzia 1.0), keďže jej prvý stupeň poháňalo až 9 motorov Merlin 1C v symetrickom mriežkovom usporiadaní. Jednalo sa o testovací let pre overenie spoľahlivosti stroja, aby mohol vynášať zásoby na Medzinárodnú vesmírnu stanicu.

SpaceX / Flickr

Do roku 2014 letela prvá verzia Falconu 9 ešte štyrikrát, vždy s nákladnou kapsulou Dragon a na ISS dopravila zásoby trikrát (jeden z letov demonštroval schopnosti kapsule). Došlo len k jedinému zlyhaniu, keď počas svojho štvrtého letu nedostala sekundárny náklad na požadovanú obežnú dráhu. Jeden z deviatich motorov vysadil a NASA nepovolila opätovné naštartovanie, aby sa minimalizovali riziko zrážky tohto nákladu s ISS.

29. septembra 2013 prišiel na scénu Falcon 9 s novým usporiadaním motorov – jeden v strede a osem v kruhu okolo neho. Táto verzia začala s častejším vynášaním komerčných satelitov do vesmíru a zdalo sa, že spoločnosti sa darí. Zopár prekážok ich však predsa len ešte čakalo.

28. júna 2015 došlo k strate stroja počas letu, opäť mal zásobovať ISS. Firma už v tej dobe začala experimentovať aj s pristávaním prvého stupňa a niektoré z nich vybavila pristávacími nohami. Zatiaľ ale dokázali len mäkko pristáť na mori a následne sa prevrátiť, išlo ale o veľký krok vpred.

Nákladná kapsula Dragon. Zdroj: SpaceX / Flickr

Falcon 9 odvtedy zažil len jednu nesplnenú misiu, keď mal vyniesť na obežnú dráhu satelit Amos-6. Ide o jeden z ikonických momentov spoločnosti, pretože raketa explodovala na štartovacej rampe počas statického testu motorov, dva dni pred plánovaným letom. Firma sa preto rozhodla vykonávať statické testy bez nákladu na palube.

To už však šlo o novú, vylepšenú verziu Falconu 9, ktorú poznáme ako FT (Full Thrust). Len necelý rok pred touto explóziou sa zapísala do dejín ako prvá raketa, ktorá vertikálne pristála. Tento prvý stupeň s označením B1019 je vystavený Hawthorne v Kalifornii, kde spoločnosť sídli. SpaceX tak všetkým dokázal, že aj zdanlivo nemožné je možné uskutočniť – nik totiž neveril, že raketa môže takýmto spôsobom pristáť a letieť znovu.

Falcon Heavy, Starship a cesta k vysnívanému Marsu

Po prvom úspešnom pristátí na súši boli nasledujúce kroky jasné a SpaceX sa začal pokúšať aj o pristávanie na morskej plošine. To sa po prvý raz podarilo 8. apríla 2016 a dnes je pristávanie prvého stupňa rakety Falcon 9 prakticky rutinnou záležitosťou. Falcon 9 je dnes vo verzii Block 5, ktorá je zrejme finálnou konfiguráciou a ako uvádza SpaceX, má za sebou 121 letov a 81 pristátí.

SpaceX / Flickr

6. februára 2018 po prvý raz vzlietol aj Falcon Heavy. Dodnes má na konte tri úspešné lety, jeho bočné stupne úspešne pristáli vo všetkých troch prípadoch. Hlavný stupeň to zatiaľ zvládol len raz, nakoniec sa ale prevrátil počas transportu. Falcon Heavy má na konte niekoľko ďalších kontraktov a k Mesiacu vynesie aj časť pripravovanej vesmírnej stanice Lunar Gateway, ktorá poslúži ako kľúčová infraštruktúra pre program Artemis.

Čo je dôležitejšie, Musk so svojou firmou začal napĺňať jej dávne ambície. Intenzívne pracujú na vývoji Starship. Cieľom tohto projektu je kolonizácia Marsu, drastické zníženie cien vesmírnych letov a rozšírenie ľudského života do vesmíru. Pred pár mesiacmi sme videli len obrovské silá, ktorá sa vzniesli do výšky niekoľkých desiatok metrov.

SpaceX / Flickr

Dnes z Texasu štartujú prvé prototypy druhého stupňa do výšky 10 kilometrov a následne opäť pristávajú. Neodvratne sa teda blíži prvý orbitálny let tejto rakety, ktorá môže zmeniť úplne všetko. Aj ona je navyše súčasťou programu Artemis, na povrchu Mesiaca má pristáť s prvými astronautmi po vyše 60 rokoch.

SpaceX vyniesol na ISS ľudí, desiatky ton nákladu a osvedčil sa ako spoľahlivá firma, ktorá dokáže naplniť svoje sľuby. Momentálne buduje svoju megakonšteláciu satelitov, ktoré poskytnú rýchle internetové pripojenie pre celý svet – jej zisky dokonca financujú kolonizáciu Marsu, s ktorou to Musk myslí smrteľne vážne.