SpaceX naďalej buduje ohromnú konšteláciu satelitov Starlink na obežnej dráhe Zeme, aby poskytla ľuďom globálne internetové pripojenie po celom svete, a to aj na nedostupných miestach. Pre tento plán potrebovala firma aj mnohé povolenia, vrátane licencie od FCC (Federálna komisia pre komunikácie), ktorá však má teraz pochybnosti. Podľa tvrdení komisie bude mať SpaceX problém poskytnúť internetové pripojenie s latenciou nižšou ako 100 ms, informuje Ars Technica. Musk však hovoril o omnoho nižšej odozve.

Naživo: Falcon 9 zlomil svetový rekord, vyštartoval s vyše 140 satelitmi

SpaceX bojuje o ložiská zemného plynu pri svojej základni. Hrajú dôležitú rolu pri ceste na Mars

NASA už nemá miesto. Demoluje historickú 60-ročnú vzletovú platformu, štartovali z nej na Mesiac aj smrtiaci Challenger

Doteraz sa spoločnosti podarilo vyniesť do vesmíru 480 satelitov a ďalšie prídu na rad už onedlho. Posledná misia sa uskutočnila len krátko po lete prvých astronautov do vesmíru v module Crew Dragon.

SpaceX tak dostal na obežnú dráhu ďalších 60 Starlinkov, medzi ktorými bol jeden testovací so slnečnou clonou. Tá má výrazne znížiť odrážanie svetla od povrchu satelitu a obmedziť jeho viditeľnosť na nočnej oblohe, na čo sa sťažovala komunita astronómov.

Detailne sme sa satelitom Starlink venovali v našom veľkom článku, kde nájdeš všetky informácie o ich fungovaní. Hoci plány SpaceX pokračujú, FCC, komisia, ktorá udelila spoločnosti povolenie vybudovanie konštelácie, má teraz pochybnosti o tom, že sa nakoniec podarí dosiahnuť pri internetovom pripojení z týchto satelitov požadovanú latenciu. Tá by mala byť podľa podmienok komisie nižšia ako 100 ms.

Satelity na nižšej orbite poskytujú rýchlejší internet

Latencia pritom závisí aj od orbitálnej výšky, v ktorej satelity operujú. Pre porovnanie majú satelity na geostacionárnej orbite omnoho väčšiu latenciu ako satelity na nižších orbitálnych dráhach. Vplyv má na to práve vzdialenosť satelitov od povrchu Zeme.

Satelity na geostacionárnej dráhe, ktoré sa nachádzajú vo výške až 35 000 km, dosahujú odozvu pri internetovom pripojení rádovo niekoľko stoviek milisekúnd. Jedná sa teda o výrazne oneskorenie. Starlinky však majú byť schopné poskytnúť výrazne nižšiu latenciu na úrovni len niekoľko desiatok milisekúnd.

SpaceX chce latenciu znížiť na menej ako 20 ms. Komisia pochybuje, že dosiahne latenciu aspoň 100 ms

Satelity spoločnosti SpaceX totiž operujú na nižšej orbitálnej dráhe (LEO – Low Earth Orbit) vo výške 550 km nad povrchom, a tak by mala byť odozva signálu pri internetovom pripojení omnoho nižšia. V minulom roku Musk prezradil, že chcú zabezpečiť latenciu pod 20 ms a postupom času ju znížiť len na 10 ms, informuje Kotaku.

Takto rýchly internet by mal byť potom podľa neho vhodný aj pre hranie online hier. SpaceX pritom ešte pred časom avizoval, že internet zo Starlinkov by mal poskytovať rýchlosť až 1 Gbps a latenciu od 25-35 ms.

Latencia by však podľa dostupných informácií nemala prekročiť 50 ms. Internetové pripojenie od SpaceX tak rýchlosťou ale aj odozvou bude signál z geostacionárnych satelitov prekonávať niekoľkonásobne.

Satelity na geostacionárnej dráhe totiž poskytujú internet o rýchlosti len zhruba 25 Mbps s latenciou od 100 ms až do 800 ms, informuje portál  Let’s Talk. Výhody satelitov na nižšej orbite priznáva aj FCC, no komisia pochybuje o tom, že sa SpaceX podarí dosiahnuť latenciu menej ako 100 ms.

V správe komisia tvrdí, že vzdialenosť satelitov od povrchu nemusí byť jediným faktorom ovplyvňujúcim veľkosť latencie. Odozvu totiž podľa FCC ovplyvňuje aj oneskorenie v ďalších častiach siete, spracovanie, presmerovanie signálu a jeho prenos do koncovej časti siete. Komisia bude preto žiadať, aby poskytovatelia takéhoto internetu ako SpaceX demonštrovali, že sieť dokáže skutočne poskytnúť reálnu latenciu do 100 ms.

V hre sú aj miliardy dolárov

Pokiaľ by však SpaceX, či iná firma s takýmto projektom, nevyhovela, mohla by prísť o financie z fondu RDOF, ktorý poskytuje 1,6 miliardy dolárov ročne po dobu 10 rokov na nasadenie širokopásmového pripojenia v blokoch, kde iný poskytovať neponúka internet s rýchlosťou najmenej 25 Mbps/ 3 Mbps.

Komisia sa preto bude sústrediť práve na nízku latenciu internetového pripojenia z takýchto projektov a podporí predovšetkým tie, ktorým sa podarí zmestiť do stanoveného limitu. SpaceX sa vyjadril aj k týmto pochybnostiam FCC a tvrdí, že jeho sieť hravo poskytne nižšiu odozvu ako 100 ms, a to aj so spracovaním signálu pri najhorších scenároch.

Pokiaľ sa chcú spoločnosti ako táto dostať do aukcie a žiadať o podporu z fondu RDOF, musia žiadosti predložiť do polovice júla. SpaceX však doteraz vykonal len privátnu skúšku siete a verejná beta by mala prísť až koncom leta. K tomu bude firma potrebovať na orbite aspoň 800 Starlinkov a následne by mala už v auguste spustiť testovanie pre Severnú Ameriku a Kanadu. Obavy komisie teda nemusia byť opodstatnené, no reálne výsledky ukáže až skutočná prevádzka siete.