Jedným z najikonickejších strojov letectva ostáva až do dnešnej doby lietadlo, ktoré vzniklo počas Studenej vojny. SR-71 Blackbird je jedno z najrýchlejších nadzvukových lietadiel, ktoré zohralo dôležitú úlohu v armádnom a strategickom prieskume a neskôr aj v špičkovom výskume pre NASA.

Absolútna špička letectva, takmer všetko museli vyvinúť nanovo

Vývoj SR-71 započal, keď CIA požiadala spoločnosť Lockheed (dnes Lockheed Martin) o skonštruovanie nedetekovateľného lietadla. Prieskum pôvodne vykonávalo lietadlo U-2, ktoré v roku 1960 zostrelili Sovieti a spätným inžinierstvom pomocou jeho vraku skonštruovali Beriev S-13.

SR-71 vychádzal z dizajnu stíhačky A-12, po ktorom excentrický miliardár Elon Musk pomenoval svojho syna. Na jeho vývoji pracovala inžinierska skupina Skunk Works, špecializovaná divízia spoločnosti Lockheed. Tento stroj dodnes drží výškový rekord udržateľného letu pre lietadlo, ktoré potrebuje pre svoju funkciu vzduch – až 25 km. SR-71 dosahoval dĺžku 32,74 m, rozpätie krídel 16,94 m a jeho hmotnosť bez paliva bola takmer 31 ton.

SR-71 Blackbird letiace vedľa svojho predchodcu, U-2. Zdroj: Lockheed Martin

Kým na väčšine vtedajších lietadiel bolo použitie titánu limitované jeho vysokou cenou, až 85 % konštrukcie SR-71 tvoril práve titán. Pre zníženie nákladov však použili ľahšie spracovateľnú zliatinu, ktorá mäkla pri nižších teplotách. Stroj mal dva kokpity – v prednom sedel pilot a v zadnom operátor, ktorý sa staral o špehovacie a pozorovacie ústrojenstvo.

Titánové zliatiny sú totiž pomerne krehké a na výrobnej linke spôsobovali množstvo frustrácie. Museli byť vymenené aj obrábacie nástroje, keďže klasické narušovali štruktúru týchto zliatin – vymenili ich teda za titánové, píše Lockheed Martin. Na umývanie zvarov museli zase použiť destilovanú vodu, keďže klasická voda z vodovodu obsahovala korozívny chlór.

Tento článok je dostupný členom Fontech PREMIUM

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú