V nasledujúcom texte boli použité materiály TASR.

Aktualizované 27. decembra 2024:

Sonda Parker Solar Probe preukázala svoju technologickú dokonalosť. Po rekordne blízkom prelete okolo Slnka 24. decembra potvrdila svoj normálny chod. Informoval o tom americký Národný úrad pre letectvo a vesmír. Podľa správy tímu z Laboratória aplikovanej fyziky (APL) Univerzity Johnsa Hopkinsa, ktoré na projekte spolupracuje, bola sonda v piatok v noci zachytená rádiovým majákom. Očakáva sa, že podrobné údaje o svojom stave pošle už 1. januára.

V slnečnej koróne

Prelet sondy 24. decembra priniesol nový míľnik vo výskume našej hviezdy – Parker Solar Probe sa dostala k Slnku na vzdialenosť len 6,1 milióna kilometrov. Týmto rekordným priblížením vstúpila do vonkajšej vrstvy slnečnej atmosféry, známej ako koróna. Pre porovnanie, žiadna iná sonda v histórii nedosiahla takéto blízke prelety.

Táto mimoriadne blízka trajektória umožnila sonde získať dôležité údaje o dynamike slnečnej koróny, ktorá hrá kľúčovú úlohu pri formovaní vesmírneho počasia. Podľa NASA dokáže Slnko ovplyvniť aj našu planétu, či už prostredníctvom geomagnetických búrok, alebo rušenia komunikačných systémov. Práve tieto procesy má pomôcť Parker Solar Probe lepšie pochopiť.

Technologická dokonalosť v extrémnych podmienkach

Sonda pracovala v extrémnych podmienkach, ktoré by bežnú technológiu zničili. Počas preletu korónou musela odolávať teplotám až 982 stupňov Celzia a pohybovala sa rýchlosťou neuveriteľných 692 000 kilometrov za hodinu. Táto rýchlosť z nej robí najrýchlejšie pohybujúci sa objekt vytvorený človekom.

Kľúčovou súčasťou úspechu sondy je jej tepelný štít, ktorý dokáže ochrániť vnútorné prístroje tak, aby zostali takmer na izbovej teplote – približne 29 stupňov Celzia. Vďaka tomu môžu vedecké nástroje nepretržite pracovať a zbierať cenné dáta.

Budúce prelety

Sonda Parker Solar Probe bola vypustená v auguste 2018 a jej misia je naplánovaná na sedem rokov. Cieľom je nielen získať nové poznatky o štruktúre a správaní Slnka, ale aj zlepšiť schopnosť predpovedať vesmírne počasie, ktoré má významný vplyv na život na Zemi. Jedným z hlavných princípov misie je postupné približovanie sa k Slnku využívaním gravitačného pôsobenia Venuše, čo umožňuje sonde dosiahnuť stále nižšie dráhy.

Prelet z 24. decembra bol prvý z troch plánovaných rekordných preletov. Ďalšie dva by sa mali uskutočniť 22. marca a 19. júna 2025, kedy sa očakáva, že sonda opäť dosiahne podobnú vzdialenosť k Slnku. Tieto budúce misie prinesú ešte podrobnejšie údaje, ktoré by mohli zásadne prehĺbiť naše poznanie o slnečnom systéme.

Aktualizované 24. decembra 2024 o 12:54:

NASA opäť posunula hranice poznania vesmíru. Tentokrát s najodvážnejším pokusom o priblíženie k Slnku, aký kedy bol vykonaný. Sonda Parker Solar Probe, ktorá odštartovala v roku 2018, prekonala o 12:53 SEČ rekord a dostala sa do vonkajšej atmosféry našej hviezdy – do slnečnej koróny. Táto misia predstavuje jedinečnú príležitosť na odhalenie tajomstiev nášho Slnka, pričom sonda čelí nepredstaviteľne drsným podmienkam, píše SpaceNews.

Sonda, pomenovaná po astrofyzikovi Eugenovi Parkerovi, zažíva počas tejto misie teploty až 1 400 °C a je vystavená intenzívnemu žiareniu, ktoré by potenciálne mohlo zničiť jej elektroniku. Ochrannú ruku nad ňou drží 11,5 cm hrubý štít z uhlíkovej kompozície, zatiaľ čo jej taktika je jasná – „rýchlo dovnútra, rýchlo von“. Pri svojom priblížení sa sonda dostane na vzdialenosť 6,2 milióna kilometrov od povrchu Slnka, čo je v kozmickom meradle doslova na dotyk.

Ako vysvetlila Nicola Fox, vedúca vedeckého tímu NASA, táto vzdialenosť je z pohľadu Zeme extrémne blízka. „Ak by sme dali Slnko a Zem meter od seba, Parker Solar Probe by bola len štyri centimetre od Slnka.“ Sonda sa zároveň pohybuje nepredstaviteľnou rýchlosťou 692 000 km/h, čo z nej robí najrýchlejší objekt vytvorený človekom.

NASA/Johns Hopkins APL/Steve Gribben/ESA

Napäté čakanie

Počas sviatkov budú vedci nervózne čakať na signál od sondy, ktorý sa očakáva 28. decembra o 5:00 GMT. Počas blízkeho preletu sa totiž sonda nachádzala mimo dosah Zeme, a teda bez možnosti komunikácie. V NASA majú dokonca zvláštny rituál – akonáhle tím dostane signál, vedúca Nicola Fox dostane správu s emotikonom zeleného srdca, ako znak, že všetko je v poriadku.

Hoci Fox priznáva, že je počas tejto operácie nervózna, plne dôveruje odolnosti sondy: „Je to skutočne odolné malé zariadenie, ktoré sme navrhli tak, aby zvládlo aj tie najbrutálnejšie podmienky.“

Parker Solar Probe už absolvovala 21 úspešných preletov popri Slnku, pričom každým ďalším sa dostáva bližšie. Tento vianočný prelet však znamená prelomový okamih nielen pre vedu, ale aj pre budúce pochopenie nášho hviezdneho suseda, ktorého energia poháňa život na Zemi.

NASA/ESA/Bing Image Creator/Úprava redakcie

Prečo „dotyk“ so Slnkom?

Vedci očakávajú, že táto misia prinesie odpovede na mnohé záhady. Jednou z najväčších je otázka, prečo je koróna – vonkajšia atmosféra Slnka – oveľa teplejšia ako samotný povrch Slnka. Povrch má teplotu približne 6 000 °C, no koróna dosahuje milióny stupňov Celzia. Ako je možné, že vzdialenejšia časť atmosféry je horúcejšia? Dr. Jenifer Millard z laboratória Fifth Star Labs vo Walese vysvetľuje, že práve tento rozpor je kľúčovou otázkou, ktorú by mala misia objasniť.

Ďalším cieľom je pochopenie solárneho vetra – prúdu nabitých častíc, ktoré unikajú z koróny. Tieto častice ovplyvňujú magnetické pole Zeme, čo môže spôsobovať nielen nádherné polárne žiary, ale aj narušenie elektrických sietí, komunikačných systémov a elektroniky. „Porozumenie slnečnej aktivite a vesmírnemu počasiu je pre každodenný život na Zemi mimoriadne dôležité,“ dodáva Dr. Millard.

Pôvodný článok:

Štedrý deň prinesie nielen sviatočnú atmosféru, ale udejú sa aj divy, kedy najrýchlejší ľuďmi vytvorený objekt prepíše históriu. Slnečná sonda od NASA, Parker Solar Probe, sa dostane na neuveriteľnú vzdialenosť – len 6,1 milióna kilometrov od povrchu Slnka. Prekoná tak vlastné rekordy v rýchlosti, aj v priblížení k našej hviezde. Pri tejto misii sa bude pohybovať rýchlosťou až 690 000 km/h. O téme informoval portál Space.com.

Počas misie získa cenné údaje

Sonda Parker Solar Probe má veľkosť ako malé auto a vypustená bola v roku 2018. Jej cieľom je preskúmať doteraz neprebádané oblasti slnečnej atmosféry. Je známa ako prvá sonda, ktorá sa „dotkla“ Slnka. Od svojho štartu priniesla množstvo významných vedeckých objavov. Minulý mesiac dokončila svoj posledný gravitačný manéver pri Venuši, ktorý jej umožnil nastaviť trajektóriu na priblíženie k Slnku bližšie, než sa kedy ľudstvo odvážilo.

Na štedrý deň sa sonda dostane do oblasti, kde bude prelietavať cez mohutné výtrysky plazmy a zasiahne miesto slnečnej erupcie. Vďaka tomu dokáže nazhromaždiť jedinečné dáta o Slnku práve v čase, keď sa nachádza v najaktívnejšej fáze svojho 11-ročného cyklu.

„Pripravujeme sa na vytvorenie histórie,“ uviedol vedúci vedec misie Nour Rawafi počas konferencie Americkej geofyzikálnej únie. „Sonda Parker Solar Probe nám poskytuje úplne nový pohľad na našu hviezdu. Údaje, ktoré získame, budeme spracovávať celé desaťročia,“ dodal.

NASA/Johns Hopkins APL/Steve Gribben

Nové poznatky

Počas najbližšieho priblíženia sonda nebude v kontakte s riadiacim strediskom kvôli rušeniu spôsobené slnečnou radiáciou. Vedci očakávajú potvrdenie o jej stave prostredníctvom signálu medzi 21. a 27. decembrom. Ak všetko pôjde podľa plánu, prvé snímky a dáta by mohli byť k dispozícii začiatkom nového roka.

„Viac ako šesť rokov po štarte táto neuveriteľná kozmická loď naďalej prekonáva všetky očakávania a nemôžeme sa dočkať, až uvidíme, čo Parker odhalí na svojich najbližších priblíženiach k Slnku,“ uviedol Yanping Guo, manažér návrhu a navigácie misie Parker Solar Probe v sektore prieskumu vesmíru APL.

Priblíženie k Slnku nebude bez rizík. Povrch tepelného štítu sondy dosiahne teplotu približne 982 stupňov Celzia. Zariadenie je však vybavené špeciálnym ochranným systémom, ktorý odolá až 1 371 °C. Tepelný štít, pokrytý špeciálnym bielym povrchom, odráža väčšinu slnečného žiarenia späť do vesmíru, pričom vnútri sondy zostávajú teploty na úrovni bežnej miestnosti. Úspech misie tak podľa Elizabeth Congdon, hlavnej inžinierky ochranného systému, bude dôkazom premyslenej technológie a dôkladnej prípravy.

Čítajte viac z kategórie: Novinky