Vďaka planetárnej sonde InSight misie NASA môžeme skúmať Mars ako nikdy pretým. Najnovšie vedecké štúdie odhalili podivnú žiaru na nočnej oblohe, no aj fakt, že je seizmicky aktívna v prítomnosti nezvyčajných vírov.

Len nedávno portál Futurism upozornil na žurnály Nature Geoscience a Nature Communications, ktoré publikovali niekoľko fascinujúcich štúdii. Tie vychádzali z objavov planetárnej sondy InSight misie NASA, ktorá sa dotkla povrchu Marsu ešte v novembri 2018. Odvtedy nazbierala množstvo zaujímavých dát, ktoré vedci pozorne študovali.

Je známe, že Mars nie je práve najhostinnejšia planéta. Najnovšie sa na základe objavov a publikovaných štúdií planetárnej sondy InSigth dozvedáme, že je domovom vzdušných vírov, ktoré vedci nazývajú aj „prachoví démoni“, jej povrch je seizmicky aktívny a nad nočnou oblohou červenej planéty sa vznáša podivná žiara.

Mars je seizmicky aktívnejší ako Mesiac

Ako uvádza hlavný vyšetrovateľ misie InSight, Bruce Banerdt, vedci sa po prvýkrát dozvedeli, že Mars je seizmicky aktívna planéta. Zistenia ukázali, že jeho seizmická aktivita je dokonca väčšia ako na Mesiaci, ktorú svojho času odmerala misia Apollo, ale zároveň menšia ako na Zemi. Podľa informácii portálu Vice totižto sonda v časovom horizonte 235 marťanských dní namerala až 174 rôznych seizmických udalostí.

Zobraziť celú galériu (1)

Globálna seizmická mapa Marsu. Zdroj: Nature

Sonda tieto merania uskutočnila vďaka pokročilým nástrojom Seismic Experiment for Interior Structure (SEIS). Ukázalo sa, že väčšina otrasov bola produkovaných pri vysokých frekvenciách, podobných tým, ktoré namerala misia Apollo na Mesiaci. Objavilo sa ale aj 24 otrasov s nízkymi frekvenciami, ktoré naznačujú tektonickú aktivitu hlboko pod povrchom Marsu.

Podivná žiara nad nočnou oblohou Marsu

Veľmi zaujímavým odhalením je potvrdenie existencie podivnej žiary nad nočnou oblohou Marsu. Takýto jemný svetelný efekt bol predpovedaný už skôr na základe predpokladov štruktúry atmosféry Marsu. Doteraz však nebol priamo potvrdený. Štúdia Coronellskej univerzity publikovaná v žurnále Nature Geoscience odhaľuje tento jav a pripisuje ho atmosférickým fotochemickým reakciám.

Tento objav bolo možné učiniť pomocou nástroja Instrument Deployment Camera, ktorý používa kameru s excelentným nočným videním. Touto kamerou tak mohli vedci zachytiť obrázky tmavej oblohy o niečo lepšie ako v prípade jej predchodcov. Detekované žiarenie tak vedci pomenovali ako „airglow“, čo by sme mohli preložiť ako „vzduchožiara“.

Neviditeľní „prachový démoni“

Sonda InSight je však vybavená aj mimoriadne citlivými meteorologickými senzormi, za pomoci ktorých je bolo možné oddeliť všetok šum v pozadí spôsobený vetrom, atmosférickými zmenami na Marse a oddeliť otrasy spôsobné atmosférou od seizmickej aktivity. Na základe meraní tak vedci odhalili nové poznatky o povrchovej a atmosférickej dynamike Marsu.

Jedným z týchto poznatkov sú víry, ktoré vedci nazvali ako „prachoví démoni“. Tie sú nateraz tak trochu záhadou, nakoľko sa ich podarilo v blízkosti miesta pristátia sondy detegovať, no, bohužiaľ, sa ich nepodarilo zaznamenať na kameru, či už zo Zeme, alebo priamo z povrchu Marsu. Vedci tak naďalej pracujú na vyriešení týchto otázok, rovnako ako aj na ďalších zaujímavých štúdiách.