Z Marsu prichádzajú senzačné správy. Novučičký rover Perseverance, ktorý na červenej planéte nestrávil ešte ani jeden celý rok, odhalil, že kráter Jezero vznikol z roztavenej sopečnej magmy a navyše objavil organické zlúčeniny obsahujúce uhlík. Na tému upozornil portál Sciencealert.

Organické molekuly na Marse

Treba hneď upozorniť, že detekcia organických molekúl, akým je uhlík, neznamená, že sme na Marse objavili život. Môžeme však smelo povedať, že boli objavené stavebné kamene života. Samozrejme treba myslieť aj na to, že organické molekuly môžu vzniknúť biologickými aj nebiologickými spôsobmi, píše portál InterestingEngineering.

NASA

Všetky informácie o tomto objave boli prezentované na konferencii American Geophysical Union Fall Meeting.

Pravdupovediac, organické molekuly na Marse boli objavené už pred niekoľkými rokmi roverom Curiosity, pričom tie boli objavené vo vysušenom marťanskom bahne v kráteri Gale, ktorý rover skúmal.

Nové zistenia však naznačujú, že horniny nachádzajúce sa na červenej planéte dokážu dobre uchovať tieto molekuly, čo naopak naznačuje, že by podobným spôsobom mohli byť uchované aj biologické organické materiály.

Navyše ide o veľmi dôležitý míľnik pre projekty NASA, nakoľko ich vedecké tímy sa snažia už dlhú dobu zistiť, či sú marťanské horniny v tejto oblasti sedimentárne, alebo vyvreté. „Začínal som byť zúfalý z toho, že sa nám nikdy nepodarí nájsť odpoveď,“ cituje portál InterestingEngineering vedca z projektu Perseverance, Kena Farleya.

Odpoveď na túto otázku však teraz poskytol rover Perseverance s prístrojom SHERLOC (Scanning Habitable Environments with Raman & Luminescence for Organics & Chemicals).

Rover odhalil hneď niekoľko kľúčových informácií

Zariadenie SHERLOC, ktoré odkazuje na meno slávneho detektíva, využíva ultrafialové svetlo k odhaleniu organických chemikálií na Marse. Len pre zaujímavosť, SHERLOC nesie so sebou tiež niekoľko vzoriek materiálov, ktoré sa využívajú na výrobu skafandrov. Cieľom je otestovať odolnosť týchto materiálov.

Vedci pomocou prístroja dokážu mapovať „priestorové rozloženie organických látok vo vnútri hornín, a spájať tieto látky s minerálmi, ktoré sa tam nachádzajú,“ objasňuje Luther Beegle z NASA. „To nám pomáha pochopiť prostredie, v ktorom sa tieto organické laky vytvorili,“ dodáva.

Organické molekuly SHERLOC dokázal odhaliť nielen v horninách, ktoré prešli abráziou, ale aj v prachu, ktorý pokrýva dno krátera Jezero.

V tomto príbehu však zohral dôležitú rolu aj prístroj PIXL (Planetary Instrument for X-ray Lithochemistry), ktorý vedcom umožnil spoznať pôvod skalného podložia v kráteri. Po odobratí vzoriek roverom v oblasti známej ako „Barc“ inštrument jasne ukázal prítomnosť kryštálov olivínu nachádzajúcich sa v kryštáloch pyroxénu.

Vzhľadom na to, že takáto konfigurácia minerálov má tu na Zemi magmatický pôvod, vedci sa domnievajú, že dno krátera Jezero vzniklo z horúcej magmy. Predbežne sa predpokladá, že horniny v kráteri v priebehu eónov (najdlhšia geochronologická jednotka) niekoľkokrát interagovali s vodou, vďaka čomu sa stali ideálnym nástrojom na študovanie minulosti Jezera.

Uvedené zistenia sú považované za kľúčové pre pochopenie tých najdôležitejších udalostí, ktoré sa v kráteri Jezero odohrali. Viac informácií zrejme prinesie až misia Mars Sample Return, ktorej cieľom je priniesť na Zem vzorky, ktoré rover Perseverance na červenej planéte zozbiera. Keďže táto náročná misia nemá zatiaľ svoj dátum štartu, zrejme si pár rokov ešte budeme musieť počkať.