V správe sú materiály TASR. 

Najväčší a najvýkonnejší urýchľovač častíc LHC v európskom CERN-e je pre vedcov nástrojom, ktorý by mal naše poznanie posunúť o míľové kroky vpred. V apríli tohto roku prišlo k jeho reštartovaniu po trojročnej prestávke slúžiacej na jeho modernizáciu.

Nová fáza s názvom Run 3 a bezprecedentne veľký počet zrážok by pri obrovských energiách mohol  priniesť nové poznatky o Higgsovom bozóne, ale aj o štandardnom modeli častíc, či povahe vesmíru krátko po Veľkom tresku.

Aj s mnohými Slovákmi

V CERN-e aktuálne pracuje aj množstvo slovenských vedcov. Dominika Senajová tam študuje odolnosť materiálov, konkrétne polyméru voči radiácii. Experimentálny časticový fyzik Michal Kovaľ hľadá v CERN-e nové častice a Daniel Valúch je jeden z tých ľudí, ktorí vymysleli a postavili časť spomínaného veľkého hadrónového urýchľovača (LHC).

O tom, že Veľký hadrónový urýchľovač (LHC) má potvrdiť alebo pozmeniť fyzikálne chápanie sveta, pre TASR hovoril aj fyzik Pavol Stríženec, ktorý v CERN-E pracuje už 26 rokov práve na projekte zvanom ATLAS.

„Existuje nejaký štandardný model, v ktorý fyzici veria, že popisuje náš svet, vznik vesmíru a podobne. Naším cieľom je zo zrážok vysoko energetických protónov namerať, či je tento model v poriadku, či dáva správne predpovede, a či je naše chápanie vesmíru správne,“ vysvetlil Stríženec.

Už raz ukázal svoj potenciál

Pred desiatimi rokmi bola na LHC aj na detektore ATLAS potvrdená existencia Higgsovho bozónu. Ide podľa Stríženca o poslednú časticu zo štandardného modelu, ktorá nebola doteraz pozorovaná experimentálne. Od toho času všetky merania potvrdzujú štandardný model chápania sveta.

„Na jednej strane je to fajn, pretože sme si potvrdili, že chápeme vesmír správne. Z druhej strany z astronomických pozorovaní vieme, že vo vesmíre je niečo, čo tento model nepopisuje, tzv. temná hmota a temná energia,“ skonštatoval fyzik.

Temná hmota a energia podľa neho vo vesmíre je, ale ľudia ju nevidia. V štandardnom modeli ponímania sveta nevie byť popísaná. „Zatiaľ sa nám nedarí spraviť nejaké merania, ktoré by povedali, čo kde hľadať a kde ten model ďalej rozvíjať,“ poznamenal Stríženec.

Lucas Taylor / CERN

Priblížil, že vo švajčiarsko-francúzskom pohraničí by mal vzniknúť nový urýchľovač, ktorého dĺžka by mala byť okolo 100 kilometrov. „To bude úplne nový tunel. Ako je to u iných zariadení v CERN-e, tie staršie slúžia akoby predstupeň pre nové urýchľovače, lebo vždy urýchlia nové častice na vyššiu energiu,“ povedal pre TASR Stríženec.

Dodal, že do prevádzky by ho mali uviesť v roku 2050. Keďže ide o veľký projekt, nebude podľa vedca stačiť financovanie členských krajín CERN-u. „Na takomto veľkom projekte budú musieť participovať vlády celého sveta. Či sa dohodnú a nájdu dostatok financií v tejto neistej budúcnosti, nie je celkom jasné, ale zatiaľ dúfame, že sa to podarí,“ poznamenal Stríženec.