V článku sú materiály TASR.

Umelá inteligencia je čoraz väčšou témou. V posledných týždňoch internet ohúrila platforma ChatGPT, ktorá ti dokáže pomôcť aj s referátom alebo diplomovkou v slovenčine. Podobné je to s robotmi, niektoré sa už v súčasnosti už dokážu spoznať v zrkadle.

Tak ako však ChatGPT nemyslí a nevyrába unikátne texty podobne ako umelci či copywriteri – ale len kompiluje už existujúci obsah, ktorý nájde na internete, ani v prípade robotov netreba mať prehnané očakávania, či dokonca obavy. Tieto stroje (zatiaľ) autonómne nemyslia, vysvetľuje slovenský odborník pre TASR.

Niektoré roboty sa v súčasnosti už dokážu spoznať v zrkadle, neuvedomujú si však svoju existenciu. „Pri našom prístupe robot najprv dokáže modelovať druhých, až potom seba samého. A aj pritom je schopný zistiť, že ‚toto som ja‘, ale ešte nevie, že ‚ja som‘,“ vysvetlil Andrej Lúčny, vedec a spoluzakladateľ občianskeho združenia Robotika.sk.

Presne takéto poradie vývinu kognitívnych schopností podľa jeho slov pozorujú kognitívni vedci aj pri vývine dieťaťa. „Preto si aj nik z nás nepamätá, čo robil, keď mal jeden rok, lebo svoju existenciu sme si vtedy ešte neuvedomovali. Dokonca ani keď sme sa už vedeli spoznať v zrkadle, neuvedomovali sme si ešte, že existujeme. To prišlo až o pár mesiacov neskôr,“ uviedol Lúčny.

 Vysvetlil, že kým ľudia, šimpanzy, slony alebo psy sa v zrkadle rozpoznávajú, primitívnejšie tvory, ale aj deti vo veku menej ako 18 mesiacov, to nedokážu.

Priblížil aj, ako umelá inteligencia vyhodnocuje, čo vidí. „Existuje viacero spôsobov, ako dosiahnuť, aby umelá inteligencia rozpoznala na obraze určitý objekt. Klasické metódy sa snažia premeniť šikovným informatickým spôsobom obraz na pomerne malý zoznam čísel, takzvaných príznakov a medzi týmito potom matematickou metódou oddeliť jeden objekt od druhého. Modernejší prístup používa hlboké neurónové siete na to, aby sa onen šikovný spôsob premeny obrazu na príznaky našiel sám, čo mu dáva väčšie šance, aby bol kvalitný.“

Umelá inteligencia nevie ani „počítať“

Podobný problém ako s „tvorbou“ textu má podľa Lúčneho AI aj s matematikou. „Na to, aby to fungovalo, nie je treba veľa, ale pozor, robot bude vedieť sčítavať cifry, ale nebude chápať, čo je číslo, ani čo je sčítanie. Takýto robot sa podobá študentovi matematiky, ktorý sa snaží vycvičiť sa v schopnosti získať čo najlepšie hodnotenie učiteľa, ale nemá záujem o skutočné vedomosti a tie svoje len šikovne predstiera. Tento limit sa týka všetkých súčasných výtvorov umelej inteligencie vrátane šachového programu, ktorý vie poraziť veľmajstra i chatbota s encyklopedickými znalosťami,“ skonštatoval.

 Lúčny pôsobí na Katedre aplikovanej informatiky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave a venuje sa vývinu umelej inteligencie a videnia pre robotov. „Snažíme sa zistiť, ako robiť robotov šikovnejším spôsobom než doteraz. Ako robiť robotov tak, aby sa svojimi schopnosťami viac vyrovnali ľuďom. S týmito všeobecnými poznatkami potom potenciálne vieme pokročiť aj v tak zdanlivo nesúvisiacich úlohách, ako je stroj vo výrobnom procese alebo bojový dron,“ ozrejmil. Aktuálne je zapojený do medzinárodného projektu TERAIS, ktorý má prispieť k vývoju robotov interagujúcich s ľuďmi, podporeným programom Európskej únie Horizon Europe.

Freepik

Treba sa báť?

Na otázky o nebezpečnosti AI pre Fontech odpovedali aj ďalší slovenskí vedci. „Z môjho pohľadu a vzhľadom na súčasný stav v doméne je predstava, že ľudstvo bude ohrozené a ovládnuté umelou inteligenciou, zatiaľ nereálna. Nie som však futurológ, takže mám k tejto téme rezervovaný vzťah,“ odpovedal Tomáš Kasanický z Ústavu informatiky SAV zaoberajúci sa umelou inteligenciou .

„Bežná verejnosť si pod týmto predstaví SkyNet a výjavy zo sci-fi filmov. Realita je však taká, že sme od niečoho takého naozaj ešte ďaleko. Ale aj pri použití dnes už známych technológií, ktoré nie sú také názorne ako hollywoodske filmy, by sme mali zbystriť pozornosť,“ upozornil však Juraj Jánošík, odborník na umelú inteligenciu zo spoločnosti ESET.

Využívanie umelej inteligencie a strojového učenia vidí v tomto smere skôr v nekalých praktikách ako je šírenie škodlivého kódu, masové využívanie týchto metód nedemokratickými režimami na sledovanie a kontrolovanie svojich občanov alebo prípady ovplyvňovania verejnej mienky cez masové šírenie hoaxov.ň

Tesla prichádza do hry

Pred umelou inteligenciou však opakovane varoval napríklad Elon Musk: „Najmenej desivá budúcnosť, ktorú si viem predstaviť, je tá, kde máme demokratickú umelú inteligenciu, pretože ak by sa jednej spoločnosti alebo skupine ľudí podarilo vytvoriť „božskú“ superinteligenciu, mohla by prevziať svet,“ prezradil Elon Musk

Tesla pritom sama pracuje na vývoji inteligentného robota Tesla Bot. Podľa jeho slov bude „postavený ľuďmi pre ľudí“, má byť priateľský a jeho hlavnou úlohou v každodennej pomoci človeku v budúcnosti má byť pomoc pri nebezpečných, stereotypných a nudných úkonoch. Humanoidný robot by tak mal byť schopný zvládať všetky bežné úlohy, od nákupu v potravinách, až po zdvíhanie predmetov v domácnosti.

Tesla Bot má pritom využívať systém, ktorý je aktuálne vyvíjaný pre elektromobily značky. Elon však v tomto robotovi vidí veľký potenciál aj z ekonomického hľadiska. Predstavenie tohto futuristického a odvážneho stroja však zakončil slovami: „Ak by sme to nespravili my, spravil by to niekto iný “.