Rýchle šírenie informácií prostredníctvom moderných technológií a stále väčšieho množstva komunikačných kanálov má zásadný dopad aj na spôsob, akým sa šíria nepravdivé správy. Slovenská vláda preto podľa Denníka N, ktorý o tom informoval ako prvý, pripravuje nástroj na monitorovanie a odhaľovanie dezinformácií, ktoré čoraz častejšie ovplyvňujú každodenný život ľudí, ale aj bezpečnosť štátu.

Dezinformačné správy predstavujú pre spoločnosť obrovskú hrozbu, ktorej však doteraz nebola venovaná patričná pozornosť a neboli vytvorené ani nástroje na boj proti šíreniu takýchto informácií. Ich vplyvu je stále viac vystavovaná verejnosť, no dopad môžu mať aj na bezpečnosť krajín, ktoré môžu ovplyvňovať systematicky a účelovo za dosiahnutím určitého cieľa.

V posledných rokoch sme kvôli dezinformačným správam a konšpiračným teóriám svedkami stále väčšej polarizácie spoločnosti, ktorá sa rozdeľuje na skupiny sympatizujúce s určitým druhom informácií či dezinformácií, ktoré podporujú ich autorov a myšlienku.

Výsledkom takejto polarizácie vplyvom klamlivých správ môžu byť nielen nepokoje, ale aj strata dôvery ľudí vo vládu či rozvrátenie politickej stability v krajinách. Dopad šírenia dezinformačných správ môže byť podľa predloženého materiálu vlády tiež výsledkom „hybridnej vojny“, v ktorej sú ako hlavný nástroj využívané informačné operácie zamerané nielen na klamlivé správy, ale aj na zber citlivých údajov.

Slovenská vláda preto pripravila dokument „Koordinovaný mechanizmus odolnosti SR voči informačným operáciám“, v ktorom upresňuje budúce ciele a prípravu v boji proti dezinformáciám a informačným operáciám.

Vláda sa púšťa do boja proti dezinformáciám a falošným správam

Materiál je aktuálne v pripomienkovom konaní a výzvu na vytvorenie projektu má na starosti Veronika Remišová, podpredsedníčka vlády SR pre investície a informatizáciu, do 30. júna 2021. Potrebné softvérové vybavenie má potom do konca marca 2021 zabezpečiť Národný bezpečnostný úrad. Do projektu sa majú zapojiť aj mimovládne organizácie.

Tie by sa mali zapojiť do vytvárania edukatívnych aktivít, prostredníctvom ktorých sa má zlepšiť informovanosť laickej verejnosti o vzniku dezinformácií a klamlivých správ, ako aj o ich následkoch. Do procesu sa majú aktívnejšie zapojiť aj samotné médiá.

Zobraziť celú galériu (3)
TASR/Martin Baumann

Cieľom návrhu vlády je zvýšiť povedomie o dezinformačných správach a ich vplyve na spoločnosť a bezpečnosť. Predložený materiál sa zároveň venuje analýze informačných operácií, ich odhaľovaniu, reakcii a kritériám pri ich posudzovaní, ako aj 4 úrovniam vplyvu rozdelených podľa nižšie priložených kategórií.

Kategórie pri posudzovaní informačných operácií podľa ich vplyvu:

  • nepatrný vplyv
  • znepokojujúci vplyv
  • vysoký vplyv
  • kritický vplyv

Vláda sa v materiáli taktiež venuje spôsobu, akým budú jednotlivé subjekty reagovať pri boji proti dezinformáciám, konšpiráciám, hoaxom a ďalším nebezpečným informáciám. Vo výsledku chce štát vytvoriť systém pre monitorovanie falošných informácií a správ, ktorý však nebude mať vplyv na slobodu prejavu iným spôsobom, ako je určené v Ústave SR a Európskom dohovore na ochranu ľudských práv.

Navrhované monitorovanie preto bude vhodným spôsobom identifikovať a analyzovať správy a informácie šírené komunikačnými kanálmi na internete či v televízii. Pokiaľ sa však niekto dopustí trestného činu úmyselným šírením dezinformácií a podobných nebezpečných správ, budú prípady postúpené orgánom činným v trestnom konaní.

Samotný návrh vlády je tiež súčasťou Akčného plánu digitálnej transformácie Slovenska na roky 2019-2022, ktorého cieľom je zlepšiť digitálne zručnosti a vzdelanie ľudí na Slovensku aj v oblasti boja proti dezinformáciám.

„V spolupráci s Digitálnou koalíciou vypracujeme analýzu stavu digitálnych zručností na Slovensku s návrhom konkrétnych opatrení a zriadime efektívny mechanizmus na boj proti dezinformáciám,“ uvádza sa v akčnom pláne.

Vyššie spomenutým návrhom chce vláda SR docieliť vytvorenie efektívnych nástrojov a metód v boji proti šíreniu dezinformácií, ktoré majú neustále väčší dopad v mnohých ohľadoch.

Nejedná sa o cenzurovanie obsahu na internete, ale o zriadenie monitorovacieho systému, ktorý bude mať za úlohu falošné správy podchytiť, identifikovať ich vplyv a riešiť aj na úrovni zákonov, ktoré doteraz neboli na takýto druh hrozby prispôsobené.

Ďalšie články:

Pošli nám TIP na článok



Zo Slovenska