Koncom minulého roka Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII) priniesol informáciu o tom, že Slovensko bude mať prvých štyroch inovačných diplomatov v histórii. Návrh, ktorý spočíval vo vytvorení inovačnej diplomacie a funkcie inovačných diplomatov schválila Vláda SR a už onedlho by sa tento plán mal začať realizovať aj v praxi.

Na druhej strane však možno mnohí nevedia, čo presne si majú pod pojmom inovačná diplomacia či inovačný diplomat predstaviť. Práve preto sme pripravili podrobné vysvetlenie toho, čo vlastne znamená diplomacia, aké úlohy budú plniť inovační diplomati a celkovo tak zistiť, či vôbec inovačná diplomacia má zmysel pre Slovenskú republiku. Oslovili sme kompetentných ľudí v danej oblasti a zisťovali viac podrobností ohľadom zriadenia a následného výkonu tejto funkcie v praxi.

Diplomat je človek, ktorý si vždy pamätá narodeniny dámy, ale nikdy si nepamätá jej vek

Mnohí sa v praxi s diplomatmi stretli napríklad pri vybavovaní víz do určitých krajín, v prípade núdze na slovenských veľvyslanectvách v zahraničí, alebo počuli o diplomatických imunitách, ktoré diplomatom v niektorých prípadoch dovoľujú „takmer všetko“, čo však nie je úplne pravda, avšak téma imunity je samostatná kapitola.

Vysvetlenie samotného pojmu diplomacie a jej fungovania je pomerne zložité, zahŕňa širokú škálu rôznych funkcií, hodností či delení a neexistuje jediná ucelená definícia. Vo všeobecnosti však o diplomacii môžeme hovoriť ako o mierovom nástroji, ktorí využívajú diplomati na dosiahnutie zahranično-politických cieľov daného štátu.

Hlavnú úlohu zohráva predovšetkým diplomatická misia zložená z diplomatov, ktorí pôsobia v zahraničí, zväčša v hlavnom meste daného štátu, alebo pri medzinárodnej organizácii. Ich náplňou práce je zjednodušene povedané, vytvárať čo najlepší obraz o Slovensku v danej krajine, získavať relevantné informácie, rozvíjať obchodné vzťahy a investície, podporovať domácich podnikateľov či krajanov v zahraničí. Funkcií a ich praktických príkladov je samozrejme omnoho viac, avšak v tomto prípade na jednoduché vysvetlenie postačujú aj tieto príklady. Diplomacia má taktiež rôzne formy, medzi ktoré patrí napríklad vojenská, ekonomická, športová, hospodárska či kultúrna diplomacia, s čím následné súvisia aj funkcie a vykonávané úlohy.

Prečítajte si tiež!
Slovák, ktorý si podmanil autosalón v Ženeve. Porozprával ako vyrobil na Slovensku svetovo jedinečný 800-koňový superšport

Nová, inovačná diplomacia

Aj napriek tomu, že v oblasti vedy, technológie a výskumu vykonávali funkciu podpory, propagácie a rozvoja v zahraničí diplomati napríklad v rámci ekonomickej (doterajšie aktivity SR v oblasti vedy a inovácií) či inej formy diplomacie sa predstavitelia Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitosti (MZVaEZ) a ÚPVII rozhodli tejto problematike venovať ešte väčšiu pozornosť práve vytvorením inovačnej diplomacie a zriadením funkcie inovačných diplomatov.

Podľa ÚPVII v Slovenskej republike doposiaľ neexistoval nástroj, ktorý by systémovo podporoval medzinárodnú spoluprácu v oblasti výskumu, vývoja a inovácií medzi rôznymi skupinami aktérov od vedeckých a akademických inštitúcií až po podnikateľské subjekty a napomáhal prieniku slovenských inovácií na zahraničné trhy. Práve kvôli tomu nastala myšlienka zriadiť osobitnú, inovačnú diplomaciu.

O doterajšej priemernej činnosti v oblasti inovačnej diplomacii však hovoria aj viaceré výsledky napríklad z Európskeho prehľadu výsledkov v inováciách, kde SR dosiahla skóre 64 %, čo je v porovnaní s krajinami ako Dánsko (132 %), Fínsko (128 %), ale aj Česká republika (82 %) nie veľmi dostačujúce. Rovnako je to aj v prípade participácie na medzinárodných iniciatívach a programoch, kde napríklad v programe Horizont 2020  Slovensko participovalo na približne 313 projektoch a získalo zdroje vo výške 78 miliónov €. V nižšie priloženej tabuľke si môžeš pozrieť porovnanie s inými štátmi.

Slovenská republika	313 participácii	78 miliónov €
Česká republika	776 participácii	199 miliónov €
Poľsko	1198 participácii	290 miliónov €
Fínsko	1757 participácii	692 miliónov €
Dánsko	1818 participácii	788 miliónov €
Nemecko	9447 participácii	5 miliárd €

Aj vo vyššie spomenutých krajinách funguje už určitú dobu inovačná diplomacia a inovační diplomati, čím sa do značnej miery pri zriadení inovačnej diplomacie inšpirovalo Slovensko veriac, že týmto číslam by sme sa v najbližších rokoch mohli aspoň priblížiť. Pilotné posty slovenskej inovačnej diplomacie budu zriadené v krajinách, ktoré dosahujú popredné miesta v rámci inovácií, sú domovom technologicky progresívnych nadnárodných spoločností či výskumno-vývojových inštitúcií a sú nimi USA (Washinghton), Izrael (Tel-Aviv), Fínsko (Helsinki) a Čína.

Štátny tajomník MZVaEZ Lukáš Parízek nám potvrdil, že výberové konanie už bolo začaté, nakoľko zabezpečenie personálneho obsadenia má byť splnené do 30. júna 2019 a v spomenutých štátoch budú inovační diplomati pôsobiť od druhej polovice roku 2019. Výberové konanie bolo celkovo vypísané na 6 miest, pričom práve v týchto dňoch by malo byť ukončené. Hlavnými podmienkami bolo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, minimálne 5-ročná prax a ovládanie anglického jazyka na úrovni C2.

Aký to bude mať význam pre Slovensko?

Na túto otázku nám poskytla odpoveď Silvia Tannhauserová z odboru komunikácie a protokolu ÚPVII. V praxi budu inovační diplomati vykonávať dva typy funkcií, pričom prvá z nich bude pre potreby SR a druhá pre potreby súkromného sektora.

1. Pre potreby štátu:

a) vytvárať vzájomné partnerstvá so štátnymi inštitúciami a zahraničnými partnermi

b) podporovať verejno-súkromné financovanie projektov v oblasti vedy, výskumu a inovácií

c) podporovať regionálnu spoluprácu (napr. vo formáte „V4 + krajina, v ktorej inovačný diplomat pôsobí“)

d) v súlade s jednotnou prezentáciou SR v zahraničí a značkou Dobrý nápad Slovensko prezentovať SR z pohľadu inovačných a vedecko-výskumných kapacít, zúčastňovať sa na inovačných fórach,medzinárodných konferenciách a seminároch zameraných na prenos najlepších skúseností pri implementácii nástrojov podpory inovácií a internacionalizácii vedy, výskumu a inovácií 

2. Pre potreby súkromného sektora:

a) pomáhať slovenským subjektom v prieniku na zahraničné trhy

b) pomáhať slovenským podnikom vyhľadávať partnerov v technologickej oblasti v zahraničí

c) podporovať mobilitu študentov, výskumníkov a zástupcov inovatívnych firiem 

d) pripravovať a realizovať inovačné podnikateľské misie