V článku boli využité materiály TASR 

Slovensko na ceste s cieľom znížiť produkciu emisií začne masívnejšie využívať okrem elektriny aj takzvaný „zelený vodík“. Ten sa však na základe Národnej vodíkovej stratégie (NVS) bude využívať iba na miestach, kde nie je možné využitie elektriny.

Spotreba elektriny podľa prognóz na ceste ku klimatickej neutralite výrazne narastie. Podiel elektriny na konečnej spotrebe energie stúpne z dnešných 23 % do roku 2030 na približne 30 % a v roku 2050 až na 50 %. Rozvoj však čaká aj využitie zeleného vodíka vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie.

NEPREHLAIDNI
Slovensko dostane prvé vodíkové stanice. Poznáme dátum spustenia a nové dôležité detaily

Ten by mohol do roku 2050 pokryť 24 % svetového energetického dopytu. Slovensko by malo vo svojich priemyselných odvetviach a vo verejnom živote využívať vodík ako nosič energie všade tam, kde priame využitie elektriny nie je možné alebo je nákladovo neefektívne, vyplýva z Národnej vodíkovej stratégie (NVS), ktorú v stredu schválila vláda s pripomienkou.

„Využívanie vodíka ako súčasti hospodárstva SR je celonárodným záujmom. Na jeho zavedení do praxe sa bude podieľať vláda SR v spolupráci s podnikateľskou sférou, inštitúciami výskumu, vývoja a vzdelávania a tiež orgánmi územnej samosprávy podľa opatrení, ktoré budú špecifikované v Akčnom pláne k NVS,“ uviedol rezort hospodárstva v schválenom materiáli.

Dovozu vodíka sa nevyhneme

S využitím vodíka ráta NVS najmä v chemickom a petrochemickom priemysle, v oceliarskom priemysle, v tepelnom hospodárstve či v doprave. Najvýznamnejší podiel na raste spotreby vodíka v u nás bude mať sektor priemyslu a dopravy a neskôr aj energetiky.

Toyota/Freepik (Úprava redakcie)

Aj keď hlavným cieľom bude pokryť čo najväčšiu časť spotreby vodíka z domácich zdrojov, vzhľadom na energetické nároky súvisiace s výrobou vodíka a jeho predpokladanú spotrebu v SR, bude podľa NVS v dlhodobom horizonte potrebné pokryť časť spotreby dovozom zo zahraničia.

V súčasnosti sa na Slovensku spotrebuje okolo 200 000 ton vodíka ročne, najmä v chemickom priemysle. Tento stav by sa nemal meniť až do roku 2030, do roku 2050 predpokladá stratégia nárast jeho celkovej spotreby na hodnotu 400 000 až 600 000 ton. Vyrábaný by mal byť takmer výhradne z nízkouhlíkových zdrojov.

Pripomienku na vláde podľa Sulíkových slov vzniesol vicepremiér a minister financií Igor Matovič (OĽANO) a Sulík sa s ňou plne stotožňuje, povedal to počas rokovania vlády novinárom.

„A síce hovorí, že ak sa budeme baviť o výdavkoch, tak aby sme povedali presne, koľko a čo za to dostaneme, do kedy budú jednotlivé projekty realizované a ak ide o viac ako milión eur, tak aby to prešlo aj Útvarom hodnoty za peniaze,“ vysvetlil Sulík. 

Kedy vyrastú prvé čerpacie stanice?

Slovenská inovačná a energetická agentúra vyhlásila verejné obstarávanie na prvé dve vodíkové stanice, ktoré majú vyrásť a fungovať už na jeseň tohto roka. Obe stanice majú byť určené na dočerpanie vodíka pre osobné automobily aj autobusy na vodíkový pohon. Ako bolo avizované, prvé vodíkové stanice majú byť lokalizované v Bratislave a v Košiciach.

Jedna z nich však má byť mobilná a pripravená na operatívny presun, pričom vodík budú môcť vodiči do vozidiel dočerpať tlakom 350 barov. V druhom prípade pôjde o trvalú vodíkovú čerpaciu stanicu, ktorá poskytne pre čerpanie vodíka tlak 700 barov. Tá bude umiestnená v Bratislave.

Prvé dve vodíkové stanice by mali byť v prevádzke už od 1. októbra tohto roka, pričom budú okrem dopĺňania paliva pre vodíkové autá a autobusy využité aj na odborno-prezentačné účely a získavanie štatistík z ich prevádzky. Úspešný uchádzač, ktorý vzíde z verejného obstarávania, má pritom okrem vodíkových staníc zaistiť aj samotný vodík.

Zobraziť celú galériu (0)
Freepik/Toyota/TASR / Pavel Neubauer

Okrem tejto dvojice staníc sa ale objavili informácie aj o ďalších 8 čerpačkách na vodík, avšak ich budúcnosť je nateraz príliš neistá. Infraštruktúra je tak podľa Sulíka stále kritickým problémom.

Problém je s tou infraštruktúrou. Napríklad na Slovensku nie je ani jedna pumpa ešte, čiže najprv musia byť pumpy, musí sa ten vodík vyrábať, musí sa prepravovať, musí sa skladovať a je tam kopec nedoriešených otázok,“ vyjadril sa Richard Sulík pre redakciu FonTech.sk a dodal: „Toto je skutočne technológia budúcnosti.

Minister hospodárstva, ktorý sa vozí v novej Toyote Mirai, tak aj naďalej vyjadruje veľkú podporu vodíkovému pohonu v autách a že to jeho ministerstvo myslí s touto technológiou skutočne vážne potvrdil už niekoľkokrát. Z plánu obnovy pre elektromobilitu vo výške 51 miliónov pôjde práve časť aj na vybudovanie 3 vodíkových staníc

Elektromobily nepôjdu do úzadia

Popri otázke podpory vodíkových áut v budúcnosti mnohí čakajú na ďalšie kolo dotácií na nákup elektromobilov. Batériové vozidlá doteraz dostali na Slovensku len jediné kolo podpory, ktoré sa otvorilo v decembri 2019.

V tom čase bola podpora na nákup elektromobilu vo výške 8000 € a plug-in hybridu vo výške 5000 €. Otvorenie dotácií však sprevádzali viaceré problémy a nakoniec sa vyhradená suma 6 miliónov eur vyčerpala len za menej ako 4 minúty. Ďalšie kolo dotácií však tento rok nepríde.

Sulík exkluzívne pre FonTech.sk dávnejšie potvrdil, že je to otázka budúceho roka a motoristi, ktorí aktuálne ďalej čakajú na podporu pri kúpe batériového vozidla, si počkajú až do roku 2022. Sulíkove ministerstvo tiež neurčito spomína tzv. zdieľané nabíjačky – teda projekt, v rámci ktorého by si mohol nabíjať pri ktoromkoľvek stojane v meste alebo na diaľnici aj bez toho, aby si musel nosiť 5 rôznych nabíjacích kariet od každej firmy.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú