V článku boli použité materiály SITA.

Spoločnosť ZSE Energia plánuje v obci Nižná v okrese Piešťany vybudovať veľkokapacitné batériové úložisko. Jeho úlohou bude v každom momente dňa zachovávať rovnováhu medzi energetickou výrobou a spotrebou a eliminovať výkyvy v energetickej sieti.

Celkové investičné náklady na vybudovanie energetického batériového úložiska odhaduje spoločnosť na 24 – 32 miliónov eur. ZSE Energia ráta s výstavbou úložiska v roku 2024 a s jeho využívaním od roku 2025.

Vybraná lokalita sa nachádza v blízkosti jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach aj v blízkosti elektrickej stanice Západoslovenskej distribučnej vo Veľkých Kostoľanoch. „Vďaka flexibilite a rýchlej reakcii batériového úložiska je možné pomáhať eliminovať výkyvy v energetickej sieti a zachovávať tak jej bezpečný chod. Riešenie dokáže plniť viacero funkcií, akými sú podporné služby, optimalizácia odchýlky v sieti či podpora rozvoja obnoviteľných zdrojov,“ uvádza sa v zámere pre posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Batériové úložisko bude mať inštalovaný výkon 35 MW a kapacitu 35 MWh.

Hrozia nám výpadky energetickej siete?

Výpadky energetickej site v našej krajine zatiaľ nehrozia, no s pribúdajúcim počtom elektromobilov sa to môže zmeniť. Na témy týkajúce sa blackoutu sme sa pýtali viacerých odborníkov, ktorí ale takýto scenár nepripúšťajú ani v prípade, ak bude na Slovensku každé auto elektrické.

Ako uvádza Virta, ak by bolo 80 % všetkých áut na svete elektrických, viedlo by to k zvýšeniu spotreby elektrickej energie len o 10 až 15 percent. Dôležité ale je, že tak, ako sa rozvíja elektromobilita, rozvíja sa elektrická sieť.

„Nárast elektrických áut je však veľmi pozvoľný. Ono sa to dá veľmi jednoducho zrátať. Vieme, koľko je dnes áut na Slovensku, sú to cca dva milióny. Vieme, koľko je priemerný nájazd, čo je cca 12 000 km ročne. Viete tiež, koľko je priemerná spotreba elektrického auta, povedzme že 18 kWh/100 km. Keď tieto tri veci zrátate, tak viete, koľko elektrickej energie by ste potrebovali, keby všetky autá na Slovensku boli elektrické.

Potom si pozriete produkcie elektrickej energie na Slovensku za minulý rok a zistíte, že spotreba takéhoto „fleetu“ by bola cca 30 % z celkovej spotreby energie. To znamená, že ak by sme dnes všetky autá vymenili za elektrické, tak by sme potrebovali o 30 % viac energie, ako je tomu dnes.

Keď si to rozložíme, že kedy sa má šancu vymeniť celá flotila áut za elektrické, dôjdete k tomu, že aj pri tom najoptimistickejšom scenári to bude trvať 20 rokov. Keď si tých 30 % rozložíte do 20 rokov, tak postupný nárast by bol okolo 1 % ročne,“ hovorí Peter Badík.

Freepik (Úprava redakcie)

Veľmi podobný pohľad poskytol FonTech.sk aj Marek Rolinec, HSE manažér spoločnosti InoBat:

Pri téme preťaženia siete uvediem príklad: ak by sme v roku 2030 mali na Slovensku zaregistrovaných 140 000 elektrických vozidiel, ktoré najazdia ročne priemerne 12 000 kilometrov, znamenalo by to vyššiu spotrebu elektrickej energie o približne 1,1 %, čo nie je žiadnym ohrozením pre bezpečnosť energetickej siete.

Marek Rolinec je takisto zástancom toho, že rozvoj elektrickej siete musí ísť ruka v ruke s rozvojom elektromobility ako takej:

Boli prípady, kedy niektoré krajiny ako napríklad Nemecko či Francúzsko avizovali ohrozenie stability energetickej siete z dôvodu rozmachu elektromobility. Našťastie sa to zaobišlo bez „blackoutu“. Osobne vnímam tieto „nebezpečné udalosti“ pozitívne, pretože vyvolali širokú diskusiu v odborných kruhoch a bolo vypracovaných množstvo štúdii, ako zabezpečiť rozmach elektromobility a neohroziť stabilitu energetickej siete.

Ak bude rozvoj elektromobility postupovať systémovo, ruka v ruke s rozvojom infraštruktúry a v odôvodnených prípadoch posilňovaním energetických zdrojov, pričom sa pristúpi aj k flexibilnému spôsobu nabíjania elektrických vozidiel, blackoutu sa neobávam.

Blackoutu sa štát nebojí, no v prípade problémov majú nacvičený postup

Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) je presvedčená, že naša sieť nespôsobí takzvaný blackout. „Našim ľuďom verím. Z našej viny k blackoutu nedôjde,“ povedal v rozhovore pre portál vEnergetike.sk predseda predstavenstva SEPS Peter Dovhun.

Slovenská prenosová sústava je súčasťou prepojeného celoeurópskeho systému, v ktorom sa javy prenášajú veľmi rýchlo z jednej prenosovej sústavy do ostatných, a to bez ohľadu na to, či existuje medzi prenosovými sústavami priame prepojenie, alebo nie. Spolu s využívaním výhod prepojenej európskej sústavy Slovensko tak znáša aj riziká zavlečenia problému zo zahraničia na naše územie.

SEPS sa podľa Dovhuna neustále pripravuje na krízové situácie a má na ich riešenie pripravené nástroje aj pracovníkov. Nácvik opatrení na ich zabránenie a testy obnovy elektrizačnej sústavy po blackoute robí pravidelne.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia