Slovákom môže zdražieť kúrenie aj tankovanie. 10 štátov sa pridalo k vzbure proti Bruselu

Európska únia pripravuje pravidlo, ktoré sa môže dostať priamo do účtov slovenských domácností, cien benzínu, nafty aj plynu. Nepôjde o nový poplatok, ktorý by ti prišiel domov ako samostatná faktúra, no jeho efekt môže byť veľmi podobný. Dodávatelia palív budú musieť nakupovať emisné povolenky a náklady sa následne môžu premietnuť do cien, ktoré zaplatí vodič, domácnosť alebo menšia firma.

Práve preto sa okolo systému ETS2 opäť rozhorel politický spor. Desať krajín Európskej únie vrátane Slovenska, Česka, Poľska, Maďarska, Talianska či Grécka vyzvalo Brusel, aby nový uhlíkový trh pre palivá v doprave a vykurovaní prehodnotil. Ako uvádza agentúra Reuters, krajiny tvrdia, že nové klimatické poplatky prichádzajú v zlom čase, keď Európa stále rieši vysoké ceny energií, geopolitickú neistotu a tlak na konkurencieschopnosť priemyslu.

Nejde len o klímu, ale o účet domácnosti

ETS2 je nový systém obchodovania s emisnými povolenkami, ktorý má pokryť sektory mimo dnešného hlavného emisného systému. Európska komisia vysvetľuje, že sa bude týkať najmä budov, cestnej dopravy a ďalších menších sektorov, ktoré dnes nie sú súčasťou klasického ETS. Dôležitý detail je, že regulovaným subjektom nebude priamo domácnosť ani vodič, ale dodávateľ paliva. Ten bude musieť monitorovať emisie a odovzdávať dostatok povoleniek podľa množstva palív, ktoré predal.

Na papieri teda nejde o daň pre vodiča alebo majiteľa plynového kotla. V bežnom živote však rozhoduje to, čo sa stane s nákladmi dodávateľov. Ak si firma musí kúpiť povolenky za predaný benzín, naftu, plyn alebo vykurovací olej, časť nákladov sa pravdepodobne objaví v koncovej cene.

Práve tento mechanizmus je dôvod, prečo sa z technickej klimatickej politiky stala politicky výbušná téma. Ľudia si nemusia pamätať názov ETS2, ale veľmi rýchlo si všimnú, ak sa im zdvihne účet za kúrenie alebo tankovanie.

Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré sa obávajú sociálneho dopadu

Reuters ďalej píše, že proti súčasnému nastaveniu ETS2 sa postavili Taliansko, Poľsko, Bulharsko, Cyprus, Česko, Estónsko, Grécko, Maďarsko, Rumunsko a Slovensko. Tieto krajiny zároveň žiadajú, aby sa systém posúdil v rámci širšej revízie európskeho emisného obchodovania. Podľa Reuters majú spolu dostatočnú váhu na to, aby dokázali blokovať návrhy, s ktorými nesúhlasia.

Z pohľadu Slovenska je problém pomerne jednoduchý. Veľká časť domácností býva v starších domoch, vykuruje plynom alebo tuhými palivami a nemá peniaze na rýchlu výmenu zdroja tepla. Ak Brusel nastaví uhlíkovú cenu tak, aby ľudí motivovala prejsť na tepelné čerpadlá, zateplenie alebo elektromobily, ekonomicky to dáva zmysel len vtedy, ak si tieto riešenia vôbec môžu dovoliť.

Unsplash/FonTech

Slovenský komentár k dopadom ETS2, ktorý zverejnilo MIRRI, upozorňuje, že systém sa bude týkať najmä dodávateľov palív, ktorí budú povinní nakupovať povolenky, čím sa cena uhlíka premietne do cien energií. Zároveň pripomína, že domácnosti napojené na centrálne vykurovanie už dnes nepriamo platia uhlíkovú cenu cez pôvodný ETS, keďže ten pokrýva výrobu tepla a elektriny.

Brusel už cúvol, no kritikom to nestačí

Európska únia už systém raz posunula. ETS2 mal pôvodne naplno odštartovať skôr, no po politických sporoch sa jeho plná prevádzka presunula na rok 2028. Európska komisia zároveň uvádza, že počas prvých dvoch rokov fungovania systému sa môžu uvoľniť dodatočné povolenky z trhovej rezervy, ak cena presiahne 45 eur za tonu CO2 v cenách roku 2020, teda po započítaní inflácie pôjde o vyššiu nominálnu sumu.

Lenže krajiny strednej a južnej Európy sa očividne obávajú, že ani poistka nebude stačiť. Pri palivách totiž nejde o luxusný výdavok. Auto je pre mnohých ľudí mimo veľkých miest jediný spôsob dopravy do práce a plyn je stále základom vykurovania v množstve domácností.

Európska komisia argumentuje, že ETS2 má pomôcť znižovať emisie v doprave a budovách a že výnosy zo systému majú podporovať ľudí pri prechode na čistejšie riešenia. Súčasťou balíka je aj Sociálno-klimatický fond, ktorý má pomáhať zraniteľným domácnostiam, mikropodnikom a používateľom dopravy. Komisia vysvetľuje, že fond vznikol spolu s ETS2 a má financovať napríklad energetické renovácie, čistejšie vykurovanie alebo dostupnejšiu dopravu.

Elektrifikácia verzus realita peňaženiek

Celý spor veľmi dobre zapadá do širšieho smeru, ktorým sa Európa uberá. Nedávno sme riešili, že Brusel pripravuje plán, ktorý má rýchlejšie presunúť dopravu, kúrenie aj priemysel z fosílnych palív na elektrinu. Pri slovenských domácnostiach to znamená tlak na elektromobily, tepelné čerpadlá, zatepľovanie a inteligentnejšie riadenie spotreby.

ETS2 je v tomto príbehu tvrdšia časť skladačky. Nestačí ľuďom povedať, že čisté riešenia sú lepšie. Fosílne palivá majú byť postupne drahšie, aby sa oplatilo od nich odísť. Problém je, že medzi „oplatí sa“ a „mám na to peniaze“ je na Slovensku často veľký rozdiel.

Pixabay (Úprava redakcie)

Ako sme písali pri téme drahšieho kúrenia, ETS2 môže najviac bolieť práve domácnosti v starších a energeticky slabších budovách, ktoré majú vyššiu spotrebu a menší priestor na rýchlu investíciu. Pre bohatšiu domácnosť môže byť uhlíková cena impulz na zateplenie alebo kúpu tepelného čerpadla. Pre slabšiu domácnosť to môže byť len ďalší účet navyše.

Najväčší spor ešte len príde

Európa týmto naráža na jednu z najťažších otázok zelenej transformácie. Ak fosílne palivá nebudú drahšie, prechod na čistejšie technológie bude pomalší. Ak však zdražejú príliš rýchlo, odpor ľudí môže pochovať aj opatrenia, ktoré dávajú klimaticky zmysel.

Slovensko sa preto nepridalo k sporu len kvôli ideológii. ETS2 sa dotýka vecí, ktoré ľudia platia každý týždeň alebo každý mesiac. Tankovanie, kúrenie, dochádzanie do práce a prevádzka domu nie sú abstraktné klimatické položky.

Najbližšie mesiace ukážu, či Brusel systém iba upraví, posilní cenové poistky alebo otvorí väčšiu revíziu. Pre slovenské domácnosti je podstatné jedno: ak ETS2 zostane v platnosti v súčasnej podobe, cena fosílnych palív už nebude závisieť len od trhu s ropou a plynom. Pribudne k nej aj európska cena uhlíka. A tá môže rozhodnúť o tom, či bude prechod na čistejšie technológie vnímaný ako modernizácia, alebo ako ďalšie zdražovanie bežného života.

Čítajte viac z kategórie: Novinky