Spoločnosť Eset plánuje na bratislavskej Patrónke, v areáli bývalej vojenskej nemocnice, vytvoriť rozsiahly kampus, ktorý má byť centrom inovácií, kreativity a výskumu v hlavnom meste. Dotknuté pozemky získala softvérová firma v roku 2017 a momentálne pripravuje medzinárodnú ideovú architektonickú súťaž, z ktorej má vzísť koncepčný architekt projektu. Výstavbu plánuje spustiť v rokoch 2024-2025 a otvorenie kampusu v roku 2026.

Kampus, neďaleko rekreačnej lokality Železná studienka, má vytvoriť kvalitné a podnetné prostredie pre top IT a technologické firmy. Prepojiť ich má s technicky zameranými vysokými školami.

Ekosystém množstva inovatívnych firiem

„Chceme tu vybudovať epicentrum inovácií a premeniť túto časť na pulzujúci priestor, ktorý bude žiť aj mimo pracovného času. Nechceme tu vybudovať sídlo iba pre Eset, ale vytvoriť ekosystém množstva inovatívnych firiem, hlavne technologických. Koncentrácia takýchto firiem vie priniesť veľa pridanej hodnoty, dobrým príkladom je americký Silicon Valley,“ priblížil v stredu na brífingu prevádzkový riaditeľ spoločnosti Pavel Luka. Celkové investície do projektu odhaduje firma zatiaľ na úrovni okolo 100 miliónov eur.

Zobraziť celú galériu (3)

FOTO TASR - Jakub Kotian

Popri novom sídle a globálnom vedecko-výskumnom centre majú vzniknúť aj priestory na prenájom pre inovatívne technologické firmy a taktiež „inkubátor“ pre startupy. Firma zvažuje vytvoriť v kampuse i moderné formy ubytovania pre študentov na princípe „co-living“, čo by prehĺbilo integráciu vysokých škôl v rámci tohto systému.

Nebude chýbať ani rezidenčná funkcia

Projekt na Patrónke počíta aj s verejnými priestormi a poskytnúť má sčasti aj rezidenčnú funkciu. Tá má byť zastúpená najmä apartmánmi na prenájom, určenými predovšetkým zamestnancom firiem v kampuse. Investor chce v areáli bývalej vojenskej nemocnice vybudovať aj jedáleň, reštaurácie, kaviarne, obchody, lekáreň, zubnú ambulanciu či škôlku pre deti zamestnancov.

Chýbať nemá ani telocvičňa, obchody a požičovňa bicyklov či auditórium. Firma sľubuje aj park, veľké plochy zelene, ale aj vybudovanie dostatočných parkovacích kapacít. Tie by mali byť cez víkend k dispozícii aj verejnosti pri rôznych podujatiach či návšteve bratislavského lesoparku.

Zobraziť celú galériu (3)

FOTO TASR - Jakub Kotian

Aktuálne sa pripravuje ideová architektonická súťaž, z ktorej má vzísť koncepčný architekt projektu. Firma chce v najbližších dňoch osloviť tri ateliéry, ktoré by do konca roka mali spracovať ideový návrh urbanisticko-architektonického riešenia, ako by k lokalite pristúpili. Na základe toho si chce investor vybrať dlhodobého partnera, s ktorým bude projekt vznikať.

Nádej na vybudovanie zmysluplného projektu

Starostku bratislavskej mestskej časti Karlova Ves Danu Čahojovú v utorok (17.9.) previedol investor areálom bývalej vojenskej nemocnice. Starostka tvrdí, že rastie nádej na vybudovanie zmysluplného projektu. Areál podľa nej vydražili za desiatky miliónov eur. Upozornila však, že v areáli sa ešte donedávna investovalo, fungovali ambulancie a nemocničné lôžka.

Zobraziť celú galériu (3)

FOTO TASR - Jakub Kotian

„Nemocnicu tu už vraj nepotrebujeme, lebo so zdravotníctvom máme lepšie plány. Všetci dúfame, lebo aj tak nemáme na výber. Ale vykašľať sa na kardinálny problém starnutia populácie, zbaviť sa vlastníctva nehnuteľností, ktoré s minimálnymi nákladmi a v ideálnom prostredí mohli poskytnúť dôstojné útočisko pre ľudí odkázaných na sociálne služby všetkého druhu, je strašný čin,“ vyhlásila starostka na sociálnej sieti. Poukazuje pritom, že denno-denne sa vo svojom povolaní stretávajú s ľuďmi hľadajúcimi pomoc, nezvládajúcimi ťažké životné situácie, osamelými, starými a chudobnými. „Počet ľudí na čakačkách rastie,“ podotkla.

Luka priblížil, že budovy v areáli bývalej vojenskej nemocnice sú z rôzneho obdobia a vznikali najmä po 2. svetovej vojne. Tie najnovšie sú z 90. rokov 20. storočia a boli postavené pre potreby nemocnice. „Vyhodnotili sme to tak, že nie sú pre nás veľmi použiteľné,“ vyhlásil. Investor však chce zachovať a kreatívne využiť tunajšie podzemné bunkre. Tie ako protiletecké kryty slúžili pre pacientov a personál nemocnice a vybudované boli v roku 1943. Využité boli pri bombardovaní Bratislavy v roku 1944.