ČERNÁK je len začiatok. Toto sú najočakávanejšie slovenské filmy roka

Pod Parou

Kedy: 21. august

K najvýraznejším novinkám severskej kinematografie posledných rokov patrí dánska snímka Chľast od režiséra Thomasa Vinterberga, ktorá si v roku 2020 netradičným príbehom a fenomenálnym výkonom Madsa Mikkelsena získala srdcia divákov aj kritikov. Chľast získal Oscara za najlepší medzinárodný film a množstvo ďalších prestížnych ocenení, vrátane Európskej filmovej ceny za najlepší film.

Námetu štvorice stredoškolských učiteľov, ktorí sa rozhodnú vyskúšať teóriu o pozitívnych účinkoch alkoholu na ľudskú výkonnosť, sa čerstvo chopil aj známy tuzemský režisér Rudolf Biermann (Sviňa, Vojna policajtov), ktorý je v novinke Pod parou odhodlaný predstaviť viac ako len bezduchý remake dánskej klasiky.

Biermann spoločne so scenáristom Romanom Olekšákom (Za sklom, Duch) vo filme vymenili pohlavia hlavných hrdinov a do čela príbehu postavili štyri stredoškolské učiteľky. Tie sa rovnako rozhodnú otestovať teóriu nórskeho psychiatra Finna Skårderuda, podľa ktorej sa ľudia rodia s 0,5 promile alkoholu v krvi a práve táto hladina zlepšuje kreativitu, znižuje problémy a otvára myseľ svetu okolo nás.

Na fanúšikov originálu tak čaká dobre známy príbeh s obmenou hlavných hrdiniek, zasadený do slovenských reálií. V hlavných úlohách chystanej komédie sa objaví slovensko-české osadenstvo v podobe herečiek Hany Vagnerovej, Alžbety Ferencovej, Judit Pecháček a Zuzany Bidžovskej.

Otec

Kedy: 2025

Tragická náhoda, nehoda či vražda? Keď v lete 2018 Slovenskom otriasla správa o zabudnutom dieťati v rozhorúčenom aute, veľká časť verejnosti sa pýtala práve tieto otázky. Žiadna správna odpoveď neexistuje a odpovedať sa nebude snažiť ani režisérka Tereza Nvotová, ktorá sa k tragickej udalosti vráti v celovečernom filme.

V dramatickej snímke Otec namiesto toho sľubuje predstavenie príbehu, ktorý sa môže stať kdekoľvek na svete a komukoľvek z nás. Nebude v ňom odsudzovať ani moralizovať, zámerom je priniesť hlbší pohľad do vnútra človeka, ktorého fatálna chyba stála úplne všetko a nakoniec vyvrcholila ďalšou tragédiou. Nvotová sa do filmu na začiatku vôbec neplánovala púšťať, na smutný príbeh ale nedokázala zabudnúť. Predovšetkým, keď sa dozvedela, že podobných prípadov sú vo svete každý rok stovky.

„Keď som prvýkrát počula o týchto prípadoch, tak som si myslela, že niečo tak tragické sa skrátka nedá natočiť. Zároveň som to však nevedela dostať z hlavy. Stále som myslela na to, ako sa to mohlo stať. Na ten úplne bežný deň, ktorý sa zmení v nočnú moru.

A potom mi napadlo urobiť to úplne inak. Nerozprávať to tak, ako je vo filmoch bežné, nestrihať, ale v kontinuálnom zábere vojsť do hlavnej postavy otca, a prežiť to spolu s ním. Chcem tak diváka vyviezť z normy a dať mu zážitok, ktorý mu možno otvorí srdce,“ hovorí režisérka.

Hlavnú rolu vo filme stvárni Milan Ondrík, jeho manželku si vo filme zahrá Dominika Morávková. Na filme sa veľkou mierou podieľal aj spisovateľ Dušan Budzak, ktorý tragické udalosti dôverne pozná. V skutočnom živote bol totiž najlepším priateľom otca, ktorý v aute zabudol dieťa, a o tomto priateľstve i tragickej udalosti napísal knihu Môj život s Jojom.

DANAE Productions

Musíme prežiť

Kedy: 2025

V roku 2025 dorazí aj očakávaný dokumentárny film Musíme prežiť od režiséra Tomáša Krupu. Výnimočný slovenský projekt sa zaoberá jednou z najväčších výziev súčasnosti – klimatickou krízou a jej dopadmi na životné podmienky ľudí po celom svete.

Film prináša štyri príbehy z rôznych kútov sveta – Austrálie, Mongolska, USA a Grónska, ktoré si Tomáš Krupa vybral z jednoduchého dôvodu. Už dnes sa tu prejavujú dramatické dôsledky globálneho otepľovania, ako sú extrémne horúčavy, suchá či záplavy.

Cieľom dokumentárnej snímky nie je iba poukázať na globálne otepľovanie, ale zdôrazniť tiež proces adaptácie ľudí na nové podmienky. Hlavnými postavami sú obyvatelia týchto oblastí, ktorí sa musia prispôsobiť meniacemu sa svetu, aby mohli zostať tam, kde majú svoje korene. Film skúma otázku, ako si ľudstvo môže zachovať slobodu, dôstojnosť a integritu v prostredí, ktoré balansuje na pokraji klimatickej katastrofy.

„Dosiaľ bolo úlohou hraných filmov a žánru sci-fi, aby nám umožnili pohľad do budúcnosti a popustili uzdu fantázii. Dosiahli sme však bod, v ktorom sú na svete reálne miesta vypadnuté akoby zo žánru science fiction. Sú to oblasti, v ktorých nastali brutálne zmeny pod vplyvom zmeny klímy a život sa v nich mení na nepoznanie.

Reálni ľudia v nich bojujú o status quo s víziou, že majú možno kam utiecť, kam sa schovať. Zatiaľ. V blízkej budúcnosti bude takých oblastí a ľudí pribúdať a budú ubúdať možnosti, kam utiecť, až v jeden moment zistíme, že sme v tom všetci spolu a niet úniku,“ hovoria tvorcovia o filme.

Tomáš Krupa na filme pracuje od roku 2022 a s vydaním sa počíta tento rok. Nejde o prvý pokus slovenského dokumentaristu poukázať na akútnu problematiku. Ešte v roku 2022 Krupa vydal aj krátkometrážny film Musíme prežiť: Fukušima!, ktorý sa venoval jadrovej katastrofe japonskej elektrárne vo Fukušime.

Čítajte viac z kategórie: Filmy & seriály