V tomto texte boli použité materiály SITA.

Slovenský priemysel sa v nasledujúcom desaťročí postaví pred zásadnú výzvu. Postupne bude musieť znižovať svoje emisie oxidu uhličitého, keďže do roku 2034 klesnú bezplatne prideľované kvóty na emisie skleníkových plynov na nulu. Tento proces bude mať priamy dosah na konkurencieschopnosť krajiny, pretože priemysel tvorí pilier slovenskej ekonomiky aj zamestnanosti.

Slovenská asociácia udržateľnej energetiky (SAPI) preto pripravila Stratégiu využívania obnoviteľných zdrojov energie pri dekarbonizácii priemyslu, ktorá poukazuje na zásadnú úlohu zelenej energie v modernizácii a budúcom raste priemyselnej výroby.

Slovensko dnes patrí medzi krajiny EÚ s najvyšším podielom priemyselných emisií na celkových emisiách skleníkových plynov – až 45 %. Podľa odborníkov je preto transformácia priemyslu na bezuhlíkové riešenia nevyhnutná nielen z environmentálneho hľadiska, ale aj pre zachovanie konkurencieschopnosti.

„V rokoch 2027 až 2034 sa bude postupne nielen u nás, ale v celej EÚ znižovať objem priemyslu bezplatne prideľovaných emisií. Zanedbanie tejto témy aj zo strany štátu by mohlo viesť k dlhodobej strate konkurencieschopnosti Slovenska v oblasti priemyselnej výroby,“ upozorňuje Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD).

Pexels

Elektrifikácia priemyslu ako cesta k dekarbonizácii

SAPI vo svojej stratégii zdôrazňuje, že kľúčovým krokom bude elektrifikácia tepelných procesov, ktoré dnes do veľkej miery závisia od fosílnych palív. „Až 82 % tepelných procesov v priemysle, ktoré dnes využívajú energiu vyrobenú z plynu, bude možné do roku 2035 elektrifikovať vďaka dostupným technológiám. Dôležité je, aby mali priemyselné firmy na Slovensku dostupnú a čo najlacnejšiu elektrinu,“ vysvetľuje Ján Karaba, výkonný riaditeľ SAPI.

Karaba poukazuje na to, že dostatok elektriny pre slovenský priemysel v nasledujúcich rokoch dokážu zabezpečiť predovšetkým obnoviteľné zdroje energie (OZE), ktoré investori vedia postaviť v horizonte troch až piatich rokov. Ide najmä o solárne a veterné elektrárne, ktoré sú podľa neho aktuálne najlacnejším zdrojom elektriny. Napriek tomu ich podiel na slovenskej spotrebe elektriny v roku 2024 predstavoval len 2,3 %, čo je výrazne pod priemerom Európskej únie na úrovni 29 %.

Bariéry sú najmä legislatívne, nie technické

Kým v susedných krajinách sa OZE stávajú motorom priemyselného rastu a dekarbonizácie, na Slovensku rozvoju bránia najmä legislatívne a regulačné prekážky. SAPI zdôrazňuje, že tieto bariéry nevyžadujú masívne investície zo strany štátu, no ich odstránenie je kľúčové pre pritiahnuť súkromný kapitál a modernizovať priemysel.

„Elektrina zo slnka a vetra je vôbec najlacnejšia. Na Slovensku však v roku 2024 tvorila len 2,3 %, čo je hlboko pod priemerom EÚ. Ak štát nezačne vytvárať podmienky pre výstavbu týchto lacných zdrojov elektriny, hrozí presun priemyslu do krajín, ktoré intenzívne budujú kapacity týchto zelených zdrojov,“ varuje Karaba.

Podľa Andreja Lasza by štát mal priemyslu vyslať jasný signál, že podporí jeho dekarbonizáciu a umožní využívať výhody obnoviteľných zdrojov energie. „Priemysel, ktorý plánuje svoje investície roky dopredu, potrebuje už dnes jasný signál od štátu, či tu vytvorí podmienky pre jeho dekarbonizáciu,“ dodáva.

Čítajte viac z kategórie: Novinky