Slnko, najdôležitejšiu hviezdu pre našu existenciu, ľudstvo podrobne pozoruje pomocou rôznych sond, špičkových teleskopov a observatórií celé desaťročia, avšak z povrchu ho sledovali civilizácie už tisíce rokov a mnohé sa snažili prísť na to, ako funguje a čo je vlastne zač. Modernej vede sa tieto základné otázky podarilo zodpovedať, avšak nahradili ich oveľa komplikovanejšie.

Výskum tohto masívneho objektu, ktorý obieha okolo stredu našej galaxie vo vzdialenosti cez 26 600 svetelných rokov, naďalej pokračuje a vedci k nemu posielajú čoraz inovatívnejšie a odvážnejšie sondy. Tie prinášajú množstvo žiadaných dát, ktoré ale odhaľujú nečakané tajomstvá a nevysvetlené javy.

Ženie ho kvantová mechanika

Samotný princíp fungovania hviezd, ako je Slnko, je vo svojej podstate jednoduchý. Ide vlastne len o obrovský zhluk plynov, ktoré tvoria najjednoduchšie prvky vesmíru – vodík a hélium. Keďže je hmotnosť Slnka je obrovská, jeho gravitačný ťah zohrial jeho jadro natoľko, že v ňom dochádza k fúzii, teda „spájaniu“ atómov a tvorbe ťažších prvkov.

Tento proces zároveň uvoľňuje obrovské množstvo energie, vďaka čomu je Slnko objektom, ktorý ako dáva, tak aj berie život. Fúzia znie na prvý dojem jednoducho, avšak ako ukázala moderná fyzika, v skutočnosti vo hviezdach funguje čiastočne vďaka obyčajnej náhode a zvláštnej vlastnosti kvantovej mechaniky, ktorá umožňuje spájanie atómov napriek zdanlivo neprekonateľným bariéram.

NYU Abu Dhabi

Aby totiž došlo k fúzii, je nutné prekonať pomerne veľkú elektrostatickú silu, keďže uvoľnené protóny sú odpudzované elektrónovým obalom ostatných atómov. Fúzia by tak vo hviezdach plných jednoduchých prvkov ako vodík či hélium nemala fungovať, avšak vďaka desivému kvantovému tunelovaniu našťastie funguje.

Elementárne častice sa totiž riadia zákonmi kvantovej mechaniky, podľa ktorých je ich skutočná pozícia určená kolapsom vlnovej funkcie a „zvolením“ pozície na základe pravdepodobnosti. Existuje pritom šanca, že sa takáto častica ocitne za bariérou, ktorú je nutné prekonať a takýmto spôsobom dôjde k tunelovaniu medzi jednotlivými atómami – tunelovanie je pritom podmienené obrovskou kinetickou energiou daných častíc, ktorá je v podstate výsledkom obrovskej hmotnosti Slnka.

Nasleduje samotná fúzia, ktorá vytvorí ťažší prvok a uvoľní energiu. Ľudstvo tak za Slnko a celú svoju existenciu vďačí záhadnému javu, ktorý už síce pozná a skúma, avšak naďalej netuší, prečo funguje. Vedci ale teraz urobili nový objav, ktorý im úplne zamotal hlavy.

Neprestáva prekvapovať

Tento článok je dostupný členom Fontech PREMIUM

---

Dočítať článok 0,99€

Prihlásiť sa Ponuka predplatného

V tomto článku sa po odomknutí dozvieš

• V čom Slnko naďalej prekvapuje a prečo ho nevieme sledovať zvnútra?
• Ktoré javy ostávajú nevysvetlené a ako nás ovplyvňujú?
• Prečo Zem kedysi nemala mať tekutú vodu a ako vtedy vyzeralo Slnko?
• Vďaka čomu prebieha v jeho jadre fúzia a prečo vďačí aj náhode?
• Ktorá sonda ho zmapovala najlepšie a čo objavila?

Po odomknutí tiež získaš

• Články bez reklám
• Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom