Naša domovská hviezda zažíva obdobie aktivity, ktoré zaskočilo odborníkov na solárnu fyziku. Solárne cykly, ktoré prebiehajú v priemere každých 11 rokov, sú charakterizované kolísaním medzi minimom a maximom aktivity, pričom práve v súčasnom cykle sme svedkami nečakane rýchleho nárastu solárnej aktivity.

Tento jav je o to prekvapivejší, že pôvodné predpovede naznačovali pokojnejší priebeh. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Slnko je aktívnejšie, než sme predpokladali

Zvýšená magnetická aktivita Slnka, ktorú momentálne pozorujeme, vedie k vzniku slnečných škvŕn – tmavších, chladnejších oblastí na povrchu Slnka. Tieto škvrny sú indikátorom intenzívnych magnetických polí, ktoré zabraňujú prenikaniu energie z vnútra Slnka na jeho povrch.

Počet týchto škvŕn je kľúčovým ukazovateľom úrovne solárnej aktivity, a len nedávno sme zaznamenali výskyt až 299 škvŕn v priebehu jediného dňa, čo by mohlo predstavovať najvyšší denný rekord za viac ako dve desaťročia.

ESA

Pre zaujímavosť, predchádzajúci slnečný cyklus s číslom 24 bol pomerne pokojný, pričom počas jeho vrcholu bolo zaznamenaných iba 114 slnečných škvŕn. Podľa oficiálnych predpovedí aktuálny solárny cyklus nemal byť o nič divokejší, o čom svedčí aj fakt, že odhadovaný vrchol bol stanovený na 115 slnečných škvŕn.

Tieto slnečné škvrny sú dôležité aj z hľadiska vzniku slnečných erupcií a výronov koronálnej hmoty (CME). Tieto javy, keď sú nasmerované na Zem, môžu vyvolať geomagnetické búrky, ktoré zasahujú a ovplyvňujú našu planétu a technológie. Takéto búrky totiž môžu mať široký dopad, od narušenia rádiovej komunikácie a GPS signálov až po potenciálne výpadky elektrických sietí.

Nárast solárnej aktivity už má hmatateľné dôsledky. V roku 2022 došlo k incidentu, pri ktorom geomagnetická búrka spôsobila pád 38 satelitov Starlink z obežnej dráhy. Satelity sa nachádzali v prechodnej nízkej obežnej dráhe, a zvýšený atmosférický odpor, spôsobený búrkou, viedol k ich zániku v atmosfére Zeme.

Očakáva sa, že solárne maximum, teda vrchol aktuálneho cyklu, nastane v druhej polovici roka 2025. Až potom, čo začne aktivita klesať, budeme schopní presne vyhodnotiť jeho intenzitu. Hoci sa tento cyklus môže zdať v historickom kontexte priemerný, súčasná technologická závislosť na satelitnej infraštruktúre nás robí omnoho citlivejšími na akékoľvek výkyvy solárnej aktivity.

Preto je dnes viac než kedykoľvek predtým nevyhnutné zamerať sa na výskum a predikciu solárnych búrok. Včasná a presná predpoveď by mohla minimalizovať riziká a zabezpečiť lepšiu ochranu infraštruktúry, ktorá je kľúčová pre moderný život na Zemi.

Čítajte viac z kategórie: Novinky