V prostredí, kde by človek čakal len ľad, ticho a vietor, vedci zachytili jav, ktorý môže prepísať doterajšie predstavy o fungovaní vesmíru. Detektor ANITA (Antarctic Impulsive Transient Antenna), ktorý pomocou stratosférických balónov sleduje extrémne energetické častice z vesmíru nad Antarktídou, zaznamenal signály, ktoré by podľa všetkého nemali existovať.

Zvláštne signály zo Zeme

Tím vedcov zaznamenal rádiové impulzy prichádzajúce zo smeru, z ktorého by ich žiadny známy fyzikálny jav nemal byť schopný vyslať. Signály prichádzali spod ľadového povrchu Zeme pod uhlom 30 stupňov pod horizontom, čo naznačuje, že častice museli prejsť tisíce kilometrov pevným zemským telesom, kým vystúpili z ľadu.

Stephanie Wissel / Penn State

Podľa aktuálnych modelov fyziky častíc by takéto správanie malo pôsobiť ako nemožné, pretože väčšina známych častíc by po takej dlhej ceste bola pohltená hmotou Zeme. Základným kandidátom boli neutrína, známe svojou schopnosťou prenikať cez hmotu takmer bez interakcie. Sú to akoby duchovia subatomárneho sveta, ktoré bez povšimnutia preletia cez ľudí, budovy aj planéty.

„V každom okamihu vám cez necht preletí miliarda neutrín,“ uviedla fyzička Stephanie Wisselová s tým, že ich detekcia je náročná. Aj napriek tomu by však podľa vedcov neutrína nedokázali vytvoriť také signály, aké ANITA zachytila a hlavne pod tak strmými uhlami.

Podivnosť záberov potvrdili aj simulácie a dôkladné modelovanie, ktoré vylúčilo rušenie aj známe kozmické žiarenie. V snahe získať druhý názor tím porovnal údaje s dvoma ďalšími špičkovými observatóriami ľadovým detektorom IceCube na Antarktíde a Observatóriom Pierra Augera v Argentíne. Ani jeden z nich však nezaznamenal nič podobné, čo len prehlbuje tajomstvo okolo tzv. anomálnych signálov.

„Je to zaujímavý problém, pretože stále vlastne nemáme vysvetlenie, čo tieto anomálie sú. Vieme však, že s najväčšou pravdepodobnosťou nejde o neutrína,“ poznamenala Wisselová.

Rozlúštenie má ponúknuť nový detektor

Po rozsiahlych simuláciách a modeloch zostalo len jediné možné vysvetlenie, že signál je anomáliou, ktorú nevieme zaradiť. Aby sa záhada vyriešila, vedci pripravujú pokročilejšiu verziu experimentu s názvom PUEO, ktorá by mala byť oveľa citlivejšia a zachytiť ešte viac podobných javov.

Štúdia bola uverejnená v časopise Physical Rewiev Letters. Wisselová verí, že práve s pomocou nového detektora sa podarí rozlúštiť, či ide o prvý náznak takzvanej „novej fyziky“, alebo len výnimočný efekt rádiových vĺn v interakcii s ľadom a atmosférou.

„Myslím si, že pri ľade a tiež v blízkosti horizontu dochádza k nejakému zaujímavému efektu šírenia rádiových vĺn, ktorému zatiaľ úplne nerozumiem,“ povedala Wisselová. Záhada tak zostáva nevyriešená. Verí však, že ďalší let prinesie odpovede.

Čítajte viac z kategórie: Novinky