5. Holografický princíp 

Hypotéza holografickej reality založená na teórii strún a kvantovej gravitácii, tvrdí, že celý trojrozmerný vesmír môže byť len projekciou informácie zakódovanej na dvojrozmernej hranici. Tento koncept vznikol z analýzy čiernych dier, pri ktorých sa zistilo, že informácia o objekte, ktorý do nich padne, sa nezrúti do singularity, ale môže byť zachovaná na ich horizonte udalostí.

Terranaut/Pixabay

Ak je táto hypotéza správna, znamenalo by to, že priestor a čas, ako ich poznáme, sú emergentnými fenoménmi, teda že nepredstavujú základné stavebné bloky reality, ale skôr odvodené štruktúry z hlbšej kvantovej teórie informácie.

Inak povedané, vesmír nie je hologram, ale mohol by fungovať veľmi podobne. Vedci už skôr nastolili veľmi nevšednú myšlienku, podľa ktorej procesy, ktoré bežne pozorujeme v našom trojrozmernom svete, môžu byť akýmisi holografickými projekciami fyzikálnych procesov odohrávajúcich sa na veľmi vzdialenom dvojrozmernom priestore.

„Trojrozmerný svet bežných zážitkov – vesmír zaplnený galaxiami, hviezdami, planétami, domami, balvanmi a ľuďmi – je hologram, obraz reality zakódovaný na vzdialenom dvojrozmernom povrchu,“ uvádza Susskind vo svojej knihe Vojna o čierne diery.

Hoci nejde o príklad klasického hologramu, možno si túto skutočnosť predstaviť ako sledovanie 3D filmu, ktorý nám dáva ilúziu trojrozmerných objektov. V skutočnosti je však film premietaný na 2D plochu. Rozdiel je ale v tom, že v našom vesmíre sa týchto objektov môžeme dotýkať a „projekcia“ je pre náš „skutočná“.

4. Existujú galaxie, ktoré neobsahujú temnú hmotu

Temná hmota je kľúčovým prvkom kozmologického modelu ΛCDM (Lambda-Cold Dark Matter), ktorý je v súčasnosti najlepšie podporovaný pozorovaniami a vysvetľuje štruktúru a vývoj vesmíru. Jedným z hlavných dôvodov jej existencie je gravitačná dynamika galaxií – rýchlosti rotácie hviezd v galaktických diskoch sú príliš vysoké na to, aby ich mohla udržať iba viditeľná hmota. Bez temnej hmoty by sa galaxie mali rozpadať, pretože by nemali dostatočnú gravitačnú silu na udržanie hviezd v stabilných orbitách.

DESY, Illustris Collaboration/Bing Image Creator

V roku 2018 však astronomický tím vedený Pieterom van Dokkumom objavil galaxiu NGC 1052-DF2, ktorá sa správa, akoby v nej temná hmota vôbec neexistovala. Merania ukázali, že rýchlosť pohybu hviezd je presne taká, akú by predpovedali Newtonove rovnice pre galaxiu obsahujúcu len bežnú hmotu. O rok neskôr bola objavená ďalšia podobná galaxia – NGC 1052-DF4.

Tento objav vyvolal zásadné otázky: Ak je temná hmota univerzálnou súčasťou vesmíru, ako môžu existovať galaxie, ktoré ju neobsahujú? Možným vysvetlením je, že tieto galaxie sú pozostatkami zvláštneho mechanizmu galaktickej formácie, ktorý mohol selektívne odstrániť temnú hmotu počas interakcií s inými galaxiami. Alternatívne by tento fenomén mohol naznačovať, že temná hmota nie je distribuovaná tak rovnomerne, ako sme predpokladali, alebo že naše chápanie gravitácie na veľkých škálach nie je úplné.

Ak sa objaví viac podobných galaxií, môžeme čeliť revízii našich modelov temnej hmoty alebo dokonca potrebe úplne novej teórie gravitácie, ako napríklad modifikovanej Newtonovej dynamiky (MOND), ktorá tvrdí, že gravitácia sa na veľkých škálach správa odlišne od predpovedí Einsteinovej teórie relativity.

3 NAJŠIALENEJŠIE TEÓRIE NA ĎALŠEJ STRANE ->>>

Čítajte viac z kategórie: Novinky