Obrovské lode, jadrové rakety a výstraha pre celý svet. Severná Kórea má tragikomický plán

V tomto texte boli použité aj materiály SITA.

Kim Čong-un opäť posúva hranice svojich vojenských ambícií. Teda aspoň na papieri a slovne. Len niekoľko dní po ďalších vyhláseniach o urýchlení modernizácie armády oznámil nový cieľ: severokórejské námorníctvo má dostať jadrové zbrane a v najbližších rokoch aj vojnové lode s výtlakom 10 000 ton.

Na prvý pohľad ide o ďalšie politické gesto smerom k Washingtonu a Soulu. Za veľkými číslami sa však skrýva zaujímavá technologická otázka. Dokáže krajina, ktorá čelí sankciám, nedostatku moderných technológií a chronickým problémom v energetike, skutočne postaviť plavidlá porovnateľné s modernými torpédoborcami najväčších svetových mocností? V redakcii sme sa na to pozreli bližšie.

Kim predstavil nový plán pre námorníctvo

Severokórejský líder predstavil svoje plány počas slávnostného zaradenia vojnového plavidla Čche Hjon do služby v prístavnom meste Nampcho. Ide o jednu z dvoch lodí novej triedy s výtlakom približne 5 000 ton.

Podľa štátnej agentúry KCNA Kim vyhlásil, že program vybavovania námorníctva jadrovými zbraňami „napreduje presne podľa plánu“ a má zabezpečiť pripravenosť krajiny na „mnohostranné a efektívne nasadenie“ jadrových síl.

Čche Hjon pritom nie je jedinou novinkou. Do služby má čoskoro vstúpiť aj torpédoborec Kang Kon. Následne chce Pchjongjang začať stavať strategické vojnové lode s výtlakom 10 000 ton.

Ešte odvážnejšie znie ďalší záväzok. Kim oznámil zámer každoročne spúšťať na vodu dve väčšie bojové lode, vrátane jedného krížnika s výtlakom približne 10 000 ton. Takéto plavidlo by sa už veľkostne zaradilo medzi moderné torpédoborce používané USA, Južnou Kóreou či Čínou.

Postaviť veľkú loď nie je najväčší problém

Pri pohľade na severokórejské hospodárstvo môže plán výstavby 10-tisíctonových lodí pôsobiť nereálne. Samotný trup však nepredstavuje technologickú bariéru, ktorú by krajina nedokázala prekonať. Severná Kórea disponuje lodenicami v Nampcho aj Sinpho a desaťročia stavia nákladné lode, vojenské plavidlá či ponorky. Vyrobiť oceľový trup s výtlakom 10 000 ton preto nie je mimo jej možností.

Skutočné problémy začínajú až vo chvíli, keď má byť z oceľovej schránky moderná bojová loď. Moderné torpédoborce a krížniky dnes využívajú pokročilé plynové turbíny alebo integrované elektrické pohonné systémy. Tie zabezpečujú vysoký výkon, nižšiu hlučnosť a dostatok energie pre radary, senzory či elektronický boj. Práve tu môže mať Pchjongjang najväčší problém.

Severná Kórea je pravdepodobne odkázaná na staršie dieselové agregáty alebo menej efektívne parné turbíny. Takéto riešenia síce dokážu loď poháňať, no zároveň zvyšujú hlučnosť a znižujú schopnosť prežiť v modernom konflikte.

TASR/AP

Podobne komplikovaná je situácia pri radaroch. Najmodernejšie vojnové lode používajú fázované radarové systémy, ktoré dokážu súčasne sledovať desiatky cieľov a koordinovať protivzdušnú obranu na stovky kilometrov.

Bez podobných technológií by sa aj veľká severokórejská loď stala relatívne ľahko odhaliteľným cieľom.

Ďalším limitom sú materiály a konštrukcia trupu. Súčasné bojové plavidlá využívajú špeciálne zliatiny, kompozity a tvarovanie na zníženie radarového podpisu. Nie je jasné, do akej miery má Severná Kórea prístup k podobným technológiám.

Jadrové zbrane už neznejú nereálne

Najväčšiu pozornosť však nepriťahuje samotná veľkosť lodí, ale jadrová výzbroj. Odborník Lim Eul-čul z Kyungnam University upozornil, že rakety odpaľované z lodí a vybavené taktickými jadrovými hlavicami by výrazne zvýšili nároky na obranu Južnej Kórey aj Spojených štátov. Na rozdiel od samotnej stavby moderného torpédoborca však nejde o úplne nereálny scenár.

Severná Kórea v posledných rokoch opakovane prezentovala riadené strely Hwasal a ďalšie zbraňové systémy, pri ktorých tvrdí, že sú schopné niesť taktické jadrové hlavice. Viacerí analytici sa zhodujú, že Pchjongjang už pravdepodobne zvládol určitú úroveň miniaturizácie jadrových náloží.

Midjourney/Lockheed Martin

Technicky preto nie je nemožné, aby takéto rakety niesli aj vojnové lode.

Oveľa väčšou otázkou zostáva schopnosť efektívne ich použiť v prostredí intenzívneho elektronického boja. Moderné americké a juhokórejské sily disponujú pokročilými systémami rušenia komunikácie, radarov aj navigácie, čo môže výrazne znižovať bojovú hodnotu severokórejských plavidiel.

S kým sa chce Kim porovnávať?

Samotných 10 000 ton nemusí bežnému človeku veľa povedať. Vo svete vojenských lodí však ide o kategóriu, v ktorej už operujú najvýkonnejšie torpédoborce planéty.

Profesor vojenských štúdií Čche Ki-il zo Sangji University preto upozorňuje, že hranica 10 000 ton má pre Pchjongjang aj výrazný symbolický význam. Ukazuje snahu demonštrovať, že severokórejské námorníctvo nechce zaostávať za silami Južnej Kórey.

Aj keby Kim svoj plán splnil, stále by išlo len o zlomok veľkosti najväčších vojnových plavidiel na planéte. Americké lietadlové lode triedy Gerald R. Ford dosahujú výtlak viac než 100 000 ton a využívajú jadrový pohon. Sú teda približne desaťkrát väčšie než krížnik, ktorý si dnes predstavuje Pchjongjang.

Ak sa pozrieme na hladinové bojové lode bez letovej paluby, medzi rekordérov patria ruské jadrové krížniky triedy Kirov s výtlakom približne 28 000 ton. Aj v tomto porovnaní je vidieť, že severokórejský projekt síce znie ambiciózne, no stále zostáva ďaleko od absolútnej špičky svetových námorníctiev.

Symbolika je zatiaľ silnejšia než technológia

Kim Čong-un pravdepodobne dokáže v najbližších rokoch spustiť na vodu loď s výtlakom 10 000 ton. Samotná veľkosť trupu totiž nepredstavuje neprekonateľnú prekážku.

Oveľa náročnejšie bude vybaviť ju technológiami, ktoré robia z modernej vojenskej lode skutočne nebezpečnú zbraň. Bez špičkových radarov, elektroniky, pohonných systémov a sieťového prepojenia zostane aj obrovský krížnik výrazne za konkurenciou.

Pre Južnú Kóreu a približne 28 500 amerických vojakov rozmiestnených v regióne to však neznamená, že môžu zostať pokojní. Aj technologicky slabšia loď vybavená modernými raketami a potenciálne jadrovými hlavicami predstavuje ďalšiu vrstvu hrozby, s ktorou budú musieť vojenskí plánovači počítať.

Čítajte viac z kategórie: Novinky