„Ak ťa môže nahradiť AI, nerobíš skutočnú prácu.“ Šéf OpenAI šokoval ľudí, vraj sa odtrhol od reality

Na vývojárskej konferencii OpenAI DevDay sa Sam Altman, známy svojimi odvážnymi vyhláseniami, opäť postaral o rozruch. Počas rozhovoru s novinárom Rowanom Cheungom povedal vetu, ktorú by od CEO spoločnosti, ktorá chce automatizovať svet, čakal len málokto. Reagoval na myšlienkový experiment o tom, ako by poľnohospodár spred päťdesiatich rokov vnímal dnešnú realitu. Altman poznamenal, že taký človek by sa pri pohľade na dnešných kancelárskych pracovníkov pravdepodobne spýtal, či to, čo robia, je vôbec skutočná práca. Na tému upozornil portál Tom’s Hardware.

„Ak si farmár, robíš niečo, čo ľudia naozaj potrebujú. To je skutočná práca,“ dodal Altman. A tým spustil lavínu reakcií. Jeho slová sa okamžite rozšírili po sociálnych sieťach, kde ich mnohí označili za arogantné, elitárske či dokonca dystopické.

Treba však uznať, že Altman nie je prvý, kto o „zbytočných“ profesiách hovorí nahlas. Už v roku 2013 publikoval antropológ David Graeber esej s názvom On the Phenomenon of Bullshit Jobs, ktorá sa stala virálnou a neskôr vyšla aj knižne. Graeber tvrdil, že veľká časť moderných zamestnaní je len byrokratické divadlo bez skutočnej spoločenskej hodnoty. Mnoho ľudí vraj v hĺbke duše cíti, že ich práca nedáva zmysel, no systém ich v nej drží, aby udržiaval ilúziu produktivity.

Altman tak vo svojej podstate len zopakoval starú myšlienku, no v čase, keď jeho vlastná technológia ohrozuje milióny pracovných miest, to znie omnoho provokatívnejšie.

Heute

Problém je, že výskumy jeho pohľad úplne nepotvrdzujú. Dáta z European Social Survey z roku 2021 ukazujú, že len približne päť percent Európanov považuje svoju prácu za zbytočnú. V Spojených štátoch je to síce vyššie číslo — okolo dvadsiatich percent — no aj tam vedci zistili, že pocit „zbytočnosti“ má väčšinou pôvod v zlej organizácii, toxickej firemnej kultúre či nekompetentnom manažmente. Inými slovami, ak ti šéf mikromanažuje každý krok, aj dôležitá práca sa môže zdať nezmyselná.

A práve tu sa ukrýva jadro Altmanovho výroku. Väčšina práce sama o sebe nie je falošná, no mnohé pozície sa postupne obalili vrstvami automatizovateľných úloh – nekonečnými e-mailmi, zbytočnými reportmi či stretnutiami, ktoré by pokojne mohol nahradiť krátky príspevok na Slacku. To je typ práce, ktorú dokážu dnešné veľké jazykové modely urobiť lepšie, rýchlejšie a lacnejšie.

Ak teda Altman hovorí, že AI „zmaže celé pracovné kategórie“, v skutočnosti naráža práve na túto vrstvu administratívneho balastu, nie na samotné profesie.

Otázka však zostáva: čo sa stane, keď týchto vrstiev bude ubúdať rýchlejšie, než stihneme vymýšľať nové typy práce? Aj keby Altman mal pravdu, že časť moderných úloh nie je „skutočná práca“, spoločnosť ich bude musieť nahradiť niečím, čo dá ľuďom rovnaký pocit hodnoty a zmyslu. A to je problém, ktorý sa nedá vyriešiť ani najvyspelejším jazykovým modelom.

Čítajte viac z kategórie: Cyber