Ja, Robot

Jedným z filmov, ktorý ukazuje ako by mohol vyzerať náš bežný život s umelou inteligenciou je snímka Ja, Robot, inšpirovaná rovnomennou zbierkou poviedok Isaaca Asimova.

V jeho futuristickom svete sú našou každodennou súčasťou roboti, ktorých úlohou je pomáhať ľuďom s bežnými starosťami. Roboti sú navrhnutí tak, aby dodržiavali tri základné zákony robotiky, ktoré im zakazujú ubližovať ľuďom.

TMDB

Ja, Robot tak zobrazuje fungovanie spoločnosti, ktorá dokáže riadiť a mať kontrolu nad umelou inteligenciou. Nanešťastie však nedokáže zabrániť ľudskej manipulácie s ich procesormi, čo vedie k získaniu vedomia robotov a tí tak razom začnú predstavovať hrozbu pre samotné ľudstvo.

Film ako jeden z mnohých tak opäť poukazuje na nevyhnutné zohľadnenie etických a bezpečnostných aspektov pri rozvoji AI, ktorá sa nakoniec môže otočiť proti nám i vďaka našej činnosti.

Transcendence

So zaujímavou myšlienkou využitia umelej inteligencie prichádza aj sci-fi triler Transcendence z roku 2014. Príbeh sa točí okolo výskumníka v oblasti umelej inteligencie Dr. Will Caster (Johnny Depp), ktorého vedomie sa po teroristickom útoku rozhodne jeho manželka nahrať do superpočítača.

S presunom jeho biologickej schránky do digitálneho prostredia riadeným umelou inteligenciou sa však začne radikálne meniť jeho správanie. Okrem toho, že stratil citovú spojitosť so svojimi blízkymi, získal obrovskú vedomostnú kapacitu, ktorú začal využívať na manipuláciu a rozširovanie svojho vplyvu. Snímka tak ukazuje, že narýchlo získaná moc v rukách jednotlivcov môže byť obrovskou a nekontrolovateľnou zbraňou.

TMDB

Úvahy o digitálnom večnom živote navyše nepochádzajú z dielne „sci-fi rozprávky zo vzdialenej budúcnosti“, ale mnohí vedci na čele so známym americkým neurovedcom Davidom Eaglemanom už teraz tvrdia, že do konca storočia by ľudstvo malo mať k dispozícii technológie, ktoré nám dovolia nahrať ľudský mozog do počítača. Otázky o bezpečnosti a kontrole pokračovanie nášho vedomia v digitálnej podobe sú tak na mieste.

Her

Otázky vzťahu jednotlivca k umelej inteligencii najlepšie dokumentuje intímna dráma Her. Jej príbeh sa točí okolo Theodora (Joaquin Phoenix), ktorý po dlhoročnom vzťahu prechádza ťažkým obdobím a začne sa zaujímať o nový pokročilý operačný systém.

Po jeho nainštalovaní sa zoznamuje so Samanthou, audio formou umelej inteligencie, ktorej prepožičala hlas Scarlett Johansson. Samantha však nie je len Theodorovým hlasovým asistentom, po čase sa stáva aj jeho priateľkou a Theodor sa tak postupne stále viac odtrháva od reality.

TMDB

Ponára sa do intímneho vzťahu s umelou inteligenciou, ktorý končí rozchodom a Theodora zanecháva emocionálne prázdnym. Film tak ponúka pohľad do neveľmi vzdialenej budúcnosti – v súčasnosti, keď sa vzťahy presúvajú na sociálne siete, sme už totiž len krôčik od toho, aby emocionálne väzby začali vznikať aj medzi ľuďmi a umelou inteligenciou, čo sa už vlastne aj deje.

Black Mirror

Žiadne filmové či seriálové dielo nenabáda k zamysleniu nad súčasným či budúcim vzťahom človeka a umelej inteligencie tak zásadne, ako temný seriál Black Mirror, ktorý prostredníctvom svojich početných epizód reflektuje vplyv a dôsledky AI na spoločnosť a jednotlivcov.

Seriál sa často zaoberá nad otázkami vplyvu technologického pokroku na naše súkromie, závislosti na technológiách a nebezpečenstva ich zneužitia, aj napriek dobrému prvotnému úmyslu. Umelej inteligencia je často zobrazená temnou až dystopickou formou, čo umocňuje reflexiu diváka nad potencionálnymi rizikami a negatívnymi aspektami jej súčasného vývoja.

TMDB

Najčastejšími témami, ktorými chcú tvorcovia nastaviť ľuďom zrkadlo sú oblasti využitia inteligentných asistentov, simulácie vedomia do virtuálneho prostredia, či tradičné príbehy zneužitia robotiky pre svoje vlastné záujmy.

Black Mirror vďaka vierohodnej simulácii možných nebezpečenstiev u sci-fi priaznivcov vyslúžil povesť kultového diela, ktoré navyše čoskoro bude pokračovať novou sériou.