Šéf OpenAI: Umelá inteligencia neskráti ľuďom pracovný týždeň na 4 dni. Toto je dôvod

Umelá inteligencia zvýšila produktivitu natoľko, že rovnakú prácu zvládneme za zlomok času. Šéf OpenAI Sam Altman však neverí, že výsledkom budú štvordňové pracovné týždne či štvorhodinové pracovné dni. Podľa neho si ľudia okamžite nájdu nové úlohy alebo dostanú viac práce. A hoci sa budú sťažovať, tajne ich to bude tešiť.

Keď sa začal rozmach generatívnej umelej inteligencie, jedným z najčastejších prísľubov bolo viac voľného času. AI mala písať e-maily, analyzovať dáta, pripravovať dokumenty a automatizovať rutinné úlohy. Človek by tak rovnaký objem práce dokončil rýchlejšie a zvyšok dňa venoval sebe.

Realita zatiaľ vyzerá inak. Namiesto skracovania pracovného času firmy od zamestnancov často očakávajú, že s novými nástrojmi jednoducho vyprodukujú viac. Generálny riaditeľ OpenAI Sam Altman navyše pochybuje, že sa na tom niečo zásadné zmení aj po príchode oveľa výkonnejšej AI.

Sľub kratšej práce sa stále nenaplnil

Altman o budúcnosti práce hovoril v rozhovore s Ti Morsom v podcaste Relentless. Pripomenul, že predstava technológií oslobodzujúcich ľudí od práce nie je vôbec nová.

„Technológie ľuďom už veľmi dlho sľubujú, že budú pracovať menej a budú mať všetok ten voľný čas,“ povedal Altman.

Hoci podľa neho technologický pokrok skutočne zvýšil životnú úroveň a v historickom porovnaní priniesol ľuďom viac voľna, masové zavedenie extrémne krátkeho pracovného času sa nikdy nekonalo.

„Napriek tomu sa nám akosi nikdy nepodarilo naplniť prísľub štvorhodinového pracovného týždňa v celospoločenskom meradle. A neočakávam, že AI to zmení,“ dodal.

Dôvodom podľa Altmana nie je iba správanie zamestnávateľov. Tvrdí, že samotní ľudia neustále zvyšujú svoje očakávania. Keď technológia zjednoduší existujúcu prácu, nevymeníme ju automaticky za oddych. Namiesto toho si vytvoríme nové produkty, služby, ambície a problémy, ktoré budeme chcieť riešiť.

Ľudia sa nechcú iba flákať, tvrdí Altman

„Vždy chceme viac. Vymýšľame nové veci, ktoré môžeme robiť a vytvárať jeden pre druhého, alebo ktoré chceme sami pre seba. Je to relatívna hra. Ľudia sa veľmi sústreďujú na to, ako sa im darí v porovnaní s ostatnými,“ vysvetlil šéf OpenAI.

Práve porovnávanie s okolím má podľa neho udržiavať pracovné tempo aj vo svete, v ktorom AI zvládne veľkú časť dnešných povinností. Vyššia produktivita neposunie iba možnosti jednotlivca, ale aj latku celej spoločnosti.

Steve Jurvetson/Wikimedia Commons

Altman však ľudskú motiváciu nespája výhradne s peniazmi alebo spoločenským postavením. Ľudia podľa neho chcú tvoriť, prispievať ostatným a cítiť, že sú užitoční. Táto potreba údajne nezmizne ani v ére superinteligencie.

„Myslím si, že vo svete po príchode superinteligencie budeme všetci oveľa zaneprázdnenejší, než sme si predstavovali. Stále sa na to budeme sťažovať, ale tajne budeme spokojní,“ uzavrel Altman.

Jeho pohľad však očividne lepšie sedí na ľudí s tvorivou a uspokojujúcou kariérou než na zamestnancov vykonávajúcich monotónnu, fyzicky náročnú alebo psychicky vyčerpávajúcu prácu. Tvrdiť, že aj títo ľudia v skutočnosti túžia zostať zaneprázdnení, je podstatne odvážnejšie.

Vyššia produktivita nemusí znamenať viac úloh

Opačný názor zastáva americký senátor Bernie Sanders. Podľa neho by čas ušetrený vďaka umelej inteligencii nemali automaticky pohltiť ďalšie pracovné povinnosti.

„Ste pracovník a vaša produktivita rastie, pretože vám dáme AI, však? Namiesto toho, aby som vás vyhodil na ulicu, skrátim váš pracovný týždeň na 32 hodín,“ povedal Sanders v podcaste Joe Rogan Experience. Dodal, že technológie by mali prinášať viac času na rodinu, priateľov či vzdelávanie, nielen vyššie výnosy majiteľom firiem.

Experimenty so štvordňovým pracovným týždňom pritom nenaznačujú, že jeden deň voľna navyše musí automaticky poškodiť výsledky firmy. Japonská pobočka Microsoftu v roku 2019 poskytla približne 2 300 zamestnancom počas augusta päť voľných piatkov bez zníženia mzdy.

Produktivita meraná predajom na zamestnanca vzrástla približne o 40 %, pričom firma zároveň obmedzila dĺžku porád a viac využívala digitálnu komunikáciu.

Spor teda nemusí byť o tom, či AI dokáže ušetriť čas. Čoraz dôležitejšia bude otázka, komu tento čas napokon zostane. Zamestnancom ako voľno, alebo firmám ako priestor na zadanie ďalších úloh?

Čítajte viac z kategórie: Novinky