Bude stáť 7 miliárd: Z ruskej vesmírnej stanice sa stáva realita. Odhalili, kedy ju postavia

Medzinárodná vesmírna stanica (ISS) brázdi vesmírom už viac ako štvrťstoročie. Jej výstavba sa oficiálne začala vypustením prvého modulu Zarja, a to konkrétne 20. novembra 1998. Prvá stála posádka na ňu vstúpila v novembri o dva roky neskôr a odvtedy sa približne každých 6 mesiacov posádky menia.

V súčasnosti sa však ISS nachádza v rozporuplnom stave. Pôvodne mala ukončiť svoju prevádzku už dávnejšia a mala zhorieť v atmosfére, no vo svojej púti bude po intenzívnych rokovaniach pokračovať minimálne do roku 2028. Súčasťou ISS je aj Rusko, ktoré teraz svojím ťahom, o ktorom informoval portál UNILADtech, prekvapilo svet.

Ambiciózny plán za 7 miliárd

Rusko pôvodne zvažovalo odstúpenie z programu medzinárodnej vesmírnej stanice už po roku 2024 z dôvodu napätých vzťahov so Západom v súvislosti s vojnovým konfliktom na Ukrajine. Moskva však napokon predsa zmenila názor a ešte vlani avizovala, že na prevádzke ISS sa bude podieľať do roku 2028.

Tieto plány však môžu mať tak trochu vypočítavý nádych. Ruská vesmírna agentúra Roskosmos totiž prekvapila svet odvážnym harmonogramom výstavby novej orbitálnej stanice. Projekt, ktorý má nahradiť účasť krajiny na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS), má byť dokončený do roku 2033.

Roscosmos/NASA/Úprava redakcie

Náklady na túto vesmírnu ambíciu sa odhadujú na 7 miliárd dolárov. Stanica bude krúžiť okolo Zeme vo výške približne 400 km, podobne ako ISS. Zaujímavosťou je, že bude umiestnená na polárnej dráhe, čo umožní pozorovanie celého povrchu našej planéty.

Nasadia aj umelú inteligenciu

Podľa zverejneného plánu by mal štart prvého modulu novej ruskej stanice nastať už o tri roky. Jadro stanice má byť dokončené do roku 2030, pričom v nasledujúcich troch rokoch k nemu pribudnú dva špeciálne moduly. Prvá posádka by mala na stanicu doraziť v roku 2028, hoci sa uvažuje aj o možnosti bezposádkovej prevádzky.

Inžinieri Roskosmosu majú v rukáve niekoľko inovatívnych riešení. Plánujú využiť umelú inteligenciu a zvažujú aj možnosť riadenia flotily satelitov priamo z orbitálnej stanice. „Umelá inteligencia rýchlo rozvíja technológiu. Využijeme jej podporu, ale v zásade použijeme, samozrejme, naše mozgy,“ povedal Vladimir Kozhevnikov, hlavný konštruktér ROS, podľa správy agentúry TASS.

Čítajte viac z kategórie: Novinky