Ruský obranný priemysel čelí vážnym problémom pri vývoji účinnej aktívnej ochrany tankov a bojových vozidiel. Napriek desaťročiam výskumu a vývoja sa Rusku stále nepodarilo vytvoriť funkčný systém, ktorý by dokázal spoľahlivo chrániť obrnenú techniku pred modernými hrozbami, najmä dronmi.

Na zlyhania projektu Arena-M, ktorý mal byť hlavným riešením, nedávno upozornil známy ruský vojenský analytik Viktor Murachovskij, ktorého vyjadrenia spracoval portál Defence Blog.

Radar, ktorý nevidí drony

Podľa Murachovského naráža systém Arena-M na zásadné technické obmedzenia, ktoré znemožňujú jeho efektívne nasadenie v boji. Kľúčový problém spočíva v radare, ktorý nedokáže spoľahlivo detegovať malé a ťažko viditeľné objekty. Ide najmä o mini a mikro drony vyrobené z plastu a iných rádio-priehľadných materiálov. „Na súčasnej úrovni ruskej radarovej technológie sa takéto detekčné schopnosti zatiaľ nepodarilo dosiahnuť,“ napísal Murachovskij.

Systém Arena-M mal byť pritom odpoveďou na čoraz častejšie útoky dronov, ktoré sa ukázali ako mimoriadne účinné počas vojny na Ukrajine. Drony typu FPV dokážu s vysokou presnosťou zasiahnuť tanky a iné obrnené vozidlá z malej vzdialenosti a nízkej výšky. Arena-M mala hrozby automaticky identifikovať a zneškodniť v priebehu niekoľkých sekúnd pred zásahom, no v praxi sa ukazuje, že ruská technológia je na tento typ útokov nepripravená.

Softvérové limity a neexistujúce algoritmy

Murachovskij zdôraznil, že problém nie je len v hardvéri, ale aj v softvéri. Radar podľa neho nedokáže rozlíšiť malé vzdušné objekty od tzv. „zemného šumu“, čo je pri nízko letiacich dronoch zásadná slabina. Algoritmy na detekciu, sledovanie a vyhodnocovanie cieľov sú vraj stále nedostatočne rozvinuté a nevedia si poradiť s pomaly sa pohybujúcimi a nepredvídateľnými dronmi. „Potrebné algoritmické riešenia zatiaľ neboli vytvorené,“ dodal analytik.

Tradičné metódy používané v protivzdušnej obrane, ako Dopplerovská detekcia alebo indikácia pohybujúcich sa cieľov, sú podľa neho pri dronoch s veľmi malým radarovým odrazom prakticky neúčinné. Situáciu ešte zhoršuje fakt, že tieto drony často operujú tesne nad terénom, kde radarová viditeľnosť prudko klesá.

Namiesto technológií improvizácia

Arena-M a jej predchádzajúce verzie vznikajú už od čias Sovietskeho zväzu. Napriek mnohým prezentáciám a sľubom o sériovej výrobe sa však systém nikdy nedostal do širokého nasadenia. Na fronte preto ruské jednotky siahajú po improvizovaných riešeniach. Zvárajú na tanky kovové klietky, montujú ochranné siete či vytvárajú poľné doplnky proti dronom. Tieto provizórne opatrenia síce môžu znížiť účinok útoku, no nijako nenahrádzajú automatizovanú aktívnu obranu, ktorú moderné armády považujú za kľúčovú súčasť boja proti presným dronom a munícii typu loitering.

Ak Rusko neprelomí technologické bariéry v oblasti radarov a softvéru, jeho obrnené jednotky zostanú zraniteľné aj voči lacným, no smrtiacim dronom.

Čítajte viac z kategórie: Novinky