Ruský vesmírny program sa v poslednom období potýka s radom technických a logistických výziev, no najnovší incident na legendárnom kozmodróme Bajkonur môže mať pre Moskvu ďalekosiahlejšie následky, než sa pôvodne predpokladalo. Hoci sa štátna agentúra Roskosmos dlhodobo snaží udržiavať imidž technologickej stability a nezávislosti, realita v teréne čoraz častejšie rozpráva iný príbeh. Po nedávnom a na prvý pohľad úspešnom štarte nosnej rakety Sojuz zostala kľúčová štartovacia infraštruktúra v stave, ktorý si vyžaduje viac než len štandardnú medziletovú údržbu.

Prvotné vyhlásenia ruských predstaviteľov, ktorí situáciu okamžite vykresľovali ako drobnú nepríjemnosť s možnosťou expresnej nápravy, teraz narážajú na tvrdé technické fakty. Podľa najnovších indícií je rozsah poškodenia odpaľovacieho stola výrazne vážnejší a jeho sanácia si vyžiada komplexné inžinierske zásahy, ktoré sa nedajú unáhliť. Tento scenár stavia ruskú agentúru do nezávideniahodnej pozície. Nejde len o pošramotenú povesť, ale o reálne ohrozenie napätého harmonogramu budúcich misií.

Ak sa potvrdí, že rampa bude mimo prevádzky dlhšie obdobie, Rusko riskuje nielen oneskorenie pri logistike spojenej s Medzinárodnou vesmírnou stanicou (ISS), ale aj výrazný sklz vo vypúšťaní vlastných strategických satelitov. V nasledujúcich riadkoch sa pozrieme na to, prečo počiatočný optimizmus Moskvy opäť narazil na limity starnúcej infraštruktúry a aké domino efekty môže tento technický incident spustiť na geopolitickej šachovnici kozmonautiky.

Tvári sa, že je všetko v poriadku

Dňa 27. novembra 2025 sa z kozmodrómu Bajkonur vzniesla raketa Sojuz MS-28. Na prvý pohľad išlo o ďalší z radu rutinných štartov, ktorými sa ruská kozmonautika pýši už desaťročia. Posádka bezpečne zamierila k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) a v riadiacom stredisku sa ozval potlesk. Ten však utíchol vo chvíli, keď inžinieri vykonali poštartovú inšpekciu odpaľovacej rampy číslo 31/6. To, čo našli v šachte na odvod spalín, nebolo len bežné opotrebenie, ale trosky kľúčového mechanizmu, bez ktorého je ďalší štart nemožný.

Jadrom problému je zlyhanie tzv. obslužnej kabíny. Ide o masívnu, trojposchodovú kovovú konštrukciu, ktorá slúži technikom na prístup k motorom rakety tesne pred štartom. Tento mechanizmus funguje podobne ako obrovská zásuvka, ktorá sa vysúva z útrob betónového žľabu pod raketou a poskytuje pracovnú plošinu. Podľa štandardných postupov sa má táto kabína približne 40 minút pred zážihom motorov zasunúť späť do bezpečného výklenku a priestor sa má hermeticky uzavrieť masívnou oceľovou stenou, aby bola chránená pred pekelným žiarom a tlakom pri štarte.

Tentoraz však systém zlyhal. Podľa dostupných informácií, ktoré zanalyzoval aj nezávislý portál Meduza, sa kabína buď nezasunula úplne, alebo nebola správne zaistená vo svojej parkovacej polohe. Výsledok bol deštruktívny. Obrovská sila motorov štartujúceho Sojuzu strhla túto niekoľkotonovú konštrukciu a doslova ju odpálila na dno plameňového žľabu. Tam, vystavená extrémnym teplotám a kinetickej energii spalín, zostala ležať ako hromada skrúteného, spáleného kovu.

Čítaj viac z kategórie: Vesmír a veda