V novembri minulého roka Rusko prvýkrát použilo novú balistickú raketu stredného doletu s názvom Oreshnik v útoku na ukrajinské mesto Dnipro. Hoci raketa niesla len inertné submunície, jej nasadenie bolo ďalším signálom od Vladimira Putina, že je ochotný eskalovať konflikt.

Podľa analýzy satelitných snímok a videozáznamov má Oreshnik kapacitu niesť šesť hlavíc, pričom každá obsahuje šesť submunícií, čo znamená, že dokáže v jednej salve rozptýliť až 36 výbušných náloží na rozsiahlej ploche. Tento spôsob útoku pripomína brokovnicu, ktorá rozptyľuje broky, čím dokáže efektívne zasiahnuť roztrúsené aj hustejšie ciele.  Na tému upozornil web ForeinPolicy.

Hoci sa pozornosť mnohých odborníkov sústredila najmä na potenciál Oreshnika niesť jadrové hlavice a jeho význam pre Putinovu stratégiu jadrového zastrašovania, menej sa diskutuje o jeho konvenčných schopnostiach a o tom, ako by mohol zmeniť ruskú stratégiu v prípadnom konflikte s NATO.

Zmena v stratégii útokov

V podmienkach vojny na Ukrajine, kde sú ciele rozmiestnené na veľkej ploche, je Oreshnik v porovnaní s lacnejšími raketami neefektívny. Naopak, jeho použitie dáva väčší zmysel proti strategickým cieľom s vysokou hustotou infraštruktúry, ako sú letecké základne NATO. Práve tam môže jeho rozptylový útok spôsobiť obrovské škody.

V televíznom rozhovore v decembri Putin vyhlásil, že s Oreshnikom je Rusko „prakticky na hranici stavu, keď už nebude potrebovať jadrové zbrane.“ Hoci ide o prehnané tvrdenie, má v sebe zrno pravdy – masívny útok konvenčnými Oreshnikmi na strategické ciele NATO, ako sú veliteľské centrá, letecké základne či raketové komplexy, by mohol spôsobiť vážne narušenie obrany aliancie bez použitia jadrových zbraní.

Očakáva sa, že v prípade vojny s NATO by Rusko v prvých dňoch konfliktu zaútočilo na aliančné letecké základne, aby aspoň dočasne eliminovalo vzdušnú prevahu Západu. Moderné stíhačky, ako je F-35, na ktorých sa NATO čoraz viac spolieha, sú príliš komplexné na to, aby sa opravovali v teréne. Sú závislé od veľkých a sofistikovaných základní, ktorých počet sa v dôsledku rozpočtových škrtov znížil. To ich robí zraniteľnými voči útokom raketami ako Oreshnik.

oreshnik desivá zbraň Rusov
TASR/AP

Prekonanie nedostatkov ruských raketových síl

Rusko síce disponuje jadrovými medzikontinentálnymi balistickými raketami (ICBM), ktoré by mohli ľahko zničiť letecké základne NATO, no jeho konvenčné rakety sa pri ničení strategických cieľov v Ukrajine ukázali ako nedostatočné. Ruské rakety s konvenčnými hlavicami, ako Iskander či Ch-101, často nedokázali vyradiť ukrajinské letiská kvôli kombinácii slabej presnosti a efektívnej protivzdušnej obrany Ukrajiny.

Oreshnik tento problém rieši. Na základe doterajších skúseností z Ukrajiny by na zničenie veľkého leteckého objektu bolo potrebné odpáliť desiatky rakiet Iskander, no Oreshnik dokáže rovnaký efekt dosiahnuť oveľa rýchlejšie a s menším počtom striel. Počas útoku 21. novembra jediná raketa Oreshnik rozptýlila 36 submunícií na areál výrobného závodu Pivdenmaš. Keby išlo o ostré bojové hlavice, útok by spôsobil rozsiahle škody.

Problém pre obranu NATO

Z jednej strany môže mať Oreshnik pozitívny strategický vplyv – jeho konvenčné schopnosti poskytujú Rusku väčší manévrovací priestor v konflikte a znižujú pravdepodobnosť, že Moskva by sa v počiatočnej fáze vojny uchýlila k jadrovým zbraniam. Na druhej strane však dáva Rusku nové možnosti, ako na konvenčnej úrovni významne narušiť operácie NATO.

Proti tejto hrozbe má Európa zatiaľ len obmedzené obranné mechanizmy. Hoci väčšina leteckých základní NATO je chránená vrstvenou protivzdušnou obranou, Oreshnik prekonáva dosah mnohých existujúcich systémov. Raketa letí vo výške, ktorá je mimo dosahu väčšiny interceptorov, a pri zostupe na cieľ sa pohybuje príliš rýchlo na to, aby ju systémy ako Patriot dokázali spoľahlivo zničiť.

Jediné efektívne systémy na zachytenie Oreshnika sú izraelský Arrow 3 a americký SM-3 Block IIA, no ich zásoby sú obmedzené a súčasné nákupné plány naznačujú, že ich v budúcnosti nebude dostatok. Navyše, ruské rušičky a klamné ciele môžu spôsobiť, že obranné systémy budú míňať drahocenné rakety na falošné hrozby.

Nová výzva pre globálnu bezpečnosť

Nasadenie Oreshnika ukazuje, že Rusko sa snaží získať výhodu v strategickom raketovom boji bez nutnosti okamžitého použitia jadrových zbraní. Zároveň však vytvára nové výzvy pre NATO, ktoré musí prispôsobiť svoju obrannú stratégiu proti tejto hrozbe. Oreshnik tak nie je len ďalšou raketou v ruských arzenáloch – môže výrazne ovplyvniť rovnováhu síl a prinútiť Západ hľadať nové riešenia, ako sa vyrovnať s meniacim sa charakterom vojny.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP