2. júla roku 2013 vzlietla z kozmodrómu v Baikonure (Kazachstan) raketa Proton-M. Tento let je dnes známy ako jedna z najikonickejších havárií orbitálnej rakety a jej príčina mnohých zarazila, informoval Russian Space Web. Proton je napriek tomu jedna z najdôležitejších rakiet, akú ľudstvo skonštruovalo a na konte má až 425 letov. Čelila však aj vážnej kritike a podľa niektorých spôsobovala kyslé dažde. Ako vôbec vznikla?

Jedna z mnohých havárií

Majestátna havária rakety Proton-M prítomných divákov zaiste prekvapila, dokázali ju však kvalitne zachytiť na video. K dopadu na zem došlo necelých tridsať sekúnd po štarte, problémy ale nastali prakticky okamžite. Stroj sa začal vychyľovať z kurzu a hojdať zo strany na stranu, až sa nakoniec prevrátil úplne a začal mieriť smerom nadol.

Krátko pred dopadom sa vplyvom silnej aerodynamickej záťaže odtrhla horná úroveň s tromi satelitmi GLONASS na palube, ktoré sa mali stať súčasťou konštelácie poskytujúcej navigačný systém a ich zničenie spôsobilo stratu vo výške takmer 200 miliónov €.

Indira Keldibekova/Youtube

Ani po vychýlení z kurzu nedošlo k vypnutiu motorov či odpáleniu rakety ako býva v takýchto prípadoch zvykom. Za chod motorov môže bezpečnostný systém, ktorý nedovoľuje ich vypnutie počas prvých 42 sekúnd letu. Dôvodom je poskytnutie dostatku času na to, aby sa raketa vzdialila od kozmodrómu a neohrozila jeho infraštruktúru. Práve to sa ale mohlo stať v tomto prípade osudným, ak by raketa namierila na niektorú zo vzdialených budov s ľuďmi či priamo na dav divákov.

Technici dokázali nemožné

Vyšetrovanie prinieslo zistenia, ktoré mnohých zarazili. Vyšetrovatelia problém identifikovali a zistili, že senzory uhlovej rýchlosti, pre celý systém kritické, ktosi namontoval dolu hlavou. Skutočne šialené na celej situácii však bolo to, že senzory označovali šípky, ktoré mali mieriť nahor a tieto nástroje sú súčasťou väčšieho celku, nazývaného “blok tlmiacich gyroskopov”. Tie sú navrhnuté tak, aby sa nedali namontovať inak, než správne a ich opačná montáž vyžadovala, podľa vyšetrovateľov, serióznu fyzickú snahu.

Laicky povedané, šikovný technik ich tam natĺkol nasilu kladivom. Nie je známe, ako prešlo čosi také cez kontrolu kvality a na ostatných raketách Proton tento problém nenašli. Všetci traja technici zodpovední za montáž a kontrolu sa na konštrukčný záznam podpísali, akoby sa nič nestalo.

Roscosmos

Aj keď išlo predovšetkým o závažné zlyhanie ľudského faktora, istú mieru kritiky dostal aj dizajn samotnej rakety. Nikde v priestore montáže napríklad nie je šípka, ktorá by sa mala zhodovať so šípkou na spomínaných senzoroch a nejasnosti sú aj v technickej dokumentácii a manuáloch na montáž.

Dlhodobo najväčšia ruská raketa

Podobne ako v prípade legendárneho Sojuzu, aj história rakety Proton, pôvodne známej ako UR-500, siaha do najslávnejšej éry minulého storočia, vesmírnych pretekov. Jeho pôvodného využitia ako obrovskej medzikontinentálnej balistickej strely sa práve kvôli svojej veľkosti nikdy nedočkal a osvojil si vynášanie nákladu do vesmíru.

Ako bolo vo vesmírnych pretekov zvykom, Proton čelil uponáhľanému vývoju, kvôli ktorému došlo k množstvu havárií medzi rokmi 1965 a 1972 a štátne testy splnil Proton až v roku 1977.

Vývoj Protonu sa snažil zhatiť najznámejší raketový inžinier, Sergej Koroľov. Ten totiž chcel, aby vláda smerovala všetky financie vesmírneho programu do jeho snahy o pristátie na Mesiaci a rakety N1, ktorú chcel využiť na transport kozmonautov na Mesiac, píše Russian Space Web. Táto raketa sa nakoniec nikdy nedostala do kozmu a každý jej let skončil katastrofou.

Roscosmos

Úctyhodné parametre Proton-K

Najviac letov má za sebou originálna verzia, Proton-K. Po prvý raz vzlietla v roku 1967 s legendárnou kozmickou loďou Sojuz 7K-L1 na palube. Proton-K pozostával z troch stupňov. Ako prvý stupeň slúžil trup so šiestimi raketovými motormi RD-253, ktoré spaľovali prudko toxický tetraoxid dusičitý a asymetrický dimetylhydrazín, známe ako hypergolické palivá.

Prvý stupeň dosahoval ťah 10 470 kN, čo je asi o polovicu viac, než prvý stupeň modernej rakety Falcon 9. Do vesmíru vyniesol Proton-K najviac 22 776 kg, čo je takmer rovnaká hodnota, ako maximálna udávaná nosnosť Falcon 9, teda 22 800 kg (len v prípade, že nepristáva jeho prvý stupeň). Trup je vybavený externými palivovými nádržami, ktoré vyzerajú ako prídavné raketové nosiče a sú zodpovedné aj za uchytenie raketových motorov.

Roscosmos

Druhý stupeň pozostával zo štyroch motorov RD-0210 spaľujúcich rovnaké toxické palivo a vyvinuli maximálny ťah 2400 kN. Nad ním sa nachádzal tretí stupeň s jedným motorom RD-0212 a ťahom 614 kN, pričom spotreboval rovnaké palivo. Proton-K ponúkal niekoľko rôznych verzií, pričom najväčšia dosahovala výšku 50 metrov a priemer trupu 7,4 metra.

Sovietskemu zväzu a následne Ruskej federácii slúžil Proton-K vyše 40 rokov a svoj posledný let dokončil len 30. marca roku 2012, kedy vyniesol na geosynchrónnu obežnú dráhu Zeme armádny satelit systému pre skoré varovanie pred blížiacimi sa strelami. Následne ho definitívne nahradil Proton-M, ktorý len o necelý rok neskôr zažil spomínanú haváriu.

Proton-M, väčší a výkonnejší

Podobne ako jeho predchodca, aj Proton-M pozostáva z troch stupňov s možnosťou dodatočného štvrtého stupňa. Prvý stupeň je poháňaný šiestimi motormi RD-275M, ktoré sú len vylepšenými variantmi tých pôvodných. Druhý a tretí stupeň používajú rovnaké motory a rozdiel je len v druhom stupni, ktorý má miesto štyroch rovnakých motorov len tri a jeden je z verzie RD-0211, ktorá sa líši tým, že má iný tepelný výmenník, informuje Russian Space Web.

Roscosmos

Proton-M je o niečo vyšší a podľa SpaceFlight Now dosahuje 58,2 m, priemer trupu ostal nezmenený. Maximálna udávaná nosnosť na nízku obežnú dráhu Zeme je 23 000 kg a dodnes má na konte vyše 100 letov. Naposledy letel 30. júla minulého roka a podľa niektorých environmentalistov je kvôli toxickému palivu zodpovedný za znečistenie niektorých častí Ruska a Kazachstanu, pričom obyvatelia sa sťažujú na kyslé dažde.

Podľa oficiálneho vyhlásenia však výskum tejto problematiky nepreukázal žiadne dôkazy, že tieto lety skutočne súvisia s chorobami obyvateľstva a kyslými dažďami.

Problémov bolo oveľa viac

Po katastrofálnej havárii v roku 2013 zlyhal Proton-M ešte niekoľkokrát. V roku 2014 došlo kvôli problémom s tretím stupňom k strate komunikačného satelitu Ekspress. Prešiel rok a Proton-M niesol na palube ďalší komunikačný satelit, tentoraz MexSat-1 mexickej vládnej agentúry. Opäť nastali problémy s tretím stupňom a vyšetrovanie zistilo, že príčina zlyhania bola rovnaká, ako pri zlyhaní v roku 1988.

Proton-M odvtedy žiadne vážnejšie poruchy nezažil. V roku 2016 zlyhal jeden zo štyroch motorov druhého stupňa, náklad však aj napriek tomu vyniesol na cieľovú obežnú dráhu.

Fotografia z posledného minuloročného letu rakety Proton-M. Zdroj: Roscosmos.

Na scénu prichádza Angara

Novšia verzia Protonu sa podľa všetkého nedožije tak dlhodobej služby, ako jej predchodca. Dôvodom je prichádzajúca raketa Angara, ktorá má za sebou niekoľko testovacích letov a posledný skončil absolútnym úspechom. Jej cena sa však zatiaľ tej sľubovanej nepribližuje.

Raketa Angara A5 počas transportu na štartovaciu plochu. Zdroj: Russian ministry of defence

Na nízku obežnú dráhu Zeme dokáže vyniesť 24 500 kg a jej najväčšou výhodou je nízka cena. Najväčšia navrhnutá verzia, Angara-100, unesie vyše 100 ton, no týmto smerom sa ruský vesmírny program neuberá.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

Články, ktoré hýbu svetom