Rumunsko sa pripravuje na zásadnú modernizáciu železníc. Krajina vôbec po prvý raz nasadí vlaky na vodíkový pohon, ktoré majú postupne nahradiť staré dieselové súpravy. Za projektom stojí nemecký gigant Siemens Mobility a jeho cieľom je znížiť emisie aj hluk na regionálnych tratiach.

Prvé vodíkové jednotky by mali začať premávať v roku 2029. Nepôjde pritom len o technologickú novinku, ale aj o test, či má vodík reálnu budúcnosť v európskej železničnej doprave.

Rumunská Autoritatea pentru Reformă Feroviară podpísala kontrakt v hodnote približne 325 miliónov eur. Zahŕňa dodávku 12 dvojvozových vlakov Mireo Plus H, ako aj kompletný servis a údržbu na 15 rokov s možnosťou predĺženia o ďalšie obdobie.

Zaujímavosťou je, že projekt sa podarilo dotiahnuť až na piaty pokus. Predchádzajúce tendre totiž zlyhali pre nedostatok ponúk či nesplnené podmienky.

Vodík namiesto nafty

Nové vlaky budú jazdiť najmä na neelektrifikovaných tratiach, kde dnes dominujú dieselové lokomotívy. Práve tie patria medzi najväčších producentov emisií v železničnej doprave. Vodíkové jednotky ich majú nahradiť bez nutnosti budovať nákladnú elektrifikáciu tratí.

Technológia stojí na kombinácii palivových článkov a batérií. Vodík sa v článkoch premieňa na elektrinu, ktorá poháňa vlak, pričom batéria slúži ako zásobník energie napríklad pri brzdení. Výsledkom je nulová lokálna produkcia emisií a podľa výrobcu aj približne 25-percentná úspora energie oproti tradičným riešeniam.

Maximálna rýchlosť dosiahne 120 km/h, čo je štandard pre regionálnu dopravu. Každá súprava ponúkne viac ako 130 miest na sedenie a moderný informačný systém s displejmi aj automatickými hláseniami. Nechýbajú ani európske bezpečnostné štandardy vrátane ETCS.

Ambiciózny projekt s otáznikmi

Zmluva zahŕňa aj vybudovanie zázemia pre údržbu priamo v Rumunsku, vrátane depa v Bukurešti. Siemens pritom nasadí vlastný digitálny systém Railigent X, ktorý má optimalizovať servis, predchádzať poruchám a predlžovať životnosť komponentov.

Vlaky budú nasadzované na konkrétne trasy, napríklad medzi Bukurešťou a mestami Pitești či Târgoviște, ale aj na spojenie s letiskom Henri Coandă. Práve na takýchto linkách môže byť vodík praktickým riešením, keďže elektrifikácia by bola finančne aj časovo náročná.

vodikovy vlak
Siemens Mobility

Vodík verzus batérie

Nasadenie vodíkových vlakov v Rumunsku otvára kľúčovú technologickú debatu, ktorej čelí celá Európa: je lepší vodík alebo batérie? Kým batériové vlaky (BEMU) sú energeticky efektívnejšie na kratších úsekoch s možnosťou priebežného dobíjania pod trolejmi, vodíkové súpravy Mireo Plus H sú určené pre dlhé trate, kde by hmotnosť batérií bola neúnosná.

Rumunsko si tak vyberá cestu „mobilnej elektrárne“, ktorá umožňuje dekarbonizáciu dopravy bez potreby miliardových investícií do výstavby pevných trolejových vedení a meniarní. Je to však technologický vabank. Jeho úspech závisí od toho, či sa podarí udržať prevádzkové náklady na uzde, čo v susednom Nemecku pri podobných projektoch naráža na limity.

Energetická pasca

Skutočný ekologický a ekonomický prínos tohto 325-miliónového projektu stojí na jednom kritickom faktore: pôvode vodíka. Ak bude Rumunsko vlaky tankovať „sivým“ vodíkom vyrobeným zo zemného plynu, emisie sa v podstate len presunú z výfuku lokomotívy do komína priemyselnej fabriky.

Projekt preto dáva strategický zmysel len v kombinácii s rozvojom domácej produkcie zeleného vodíka z obnoviteľných zdrojov. Bez tejto synergie hrozí, že sa krajina dostane do novej formy závislosti. Tentoraz však nie od nafty, ale od drahej dovozovej suroviny, ktorej cena na svetových trhoch zostáva kvôli technologickej náročnosti výroby stále vysoká a nestabilná.

Memento pre strednú Európu

Pre krajiny ako Slovensko, ktoré majú stále stovky kilometrov tratí bez elektrifikácie (napríklad smerom na juh alebo na východné Slovensko), je rumunský experiment dôležitým testovacím poľom.

Zatiaľ čo u nás sa v súvislosti s obnovou vozového parku skloňujú skôr batériové vlaky pre regionálne linky, rumunská cesta ukazuje, ako sa dajú modernizovať trate s vyšším kilometrickým nájazdom bez nutnosti ich uzatvorenia kvôli zdĺhavému budovaniu stĺpov a drôtov.

Projekt však sprevádza aj kritika. Vodíkové vlaky sú podľa viacerých štúdií výrazne drahšie než batériové alternatívy alebo klasická elektrifikácia. Náklady na jednu súpravu môžu byť aj viac než dvojnásobné. Otázna je aj samotná výroba vodíka; ak nebude pochádzať z obnoviteľných zdrojov, ekologický prínos sa výrazne znižuje.

Niektoré európske analýzy, vrátane skúseností z Nemecka, naznačujú, že efektívnejšou cestou môže byť kombinácia batériových vlakov a čiastočnej elektrifikácie tratí. Vodík tak zatiaľ zostáva skôr doplnkovým riešením než univerzálnym štandardom.

Ak sa projekt osvedčí, môže to urýchliť investície do podobných riešení v regióne. V opačnom prípade sa pozornosť pravdepodobne presunie k lacnejším a osvedčenejším alternatívam.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP