Bikesharing je momentálne na Slovensku veľmi obľúbenou službou. Bicykel si môžeš požičať aj v Nitre, Banskej Bystrici, Žiline či Košiciach, kde sa nachádza najväčší bikesharing na Slovensku. V Bratislave pôsobí Slovnaft BAjk, ktorý si obľúbili tisíce ľudí, pričom veľkú skupinu používateľov tvoria aj turisti. 

Aktuálne má za sebou testovacie obdobie, počas ktorého sa cez Slovnaft BAjk prepravilo vyše 275 tisíc ľudí a spolu najazdili až 584 000 kilometrov. Pri tejto príležitosti sme si pre teba pripravili rozhovor s hovorcom a riaditeľom podnikovej a marketingovej komunikácie spoločnosti Slovnaft, Antonom Molnárom.

V rozhovore sa okrem iného dozvieš:
  • Kde vznikla myšlienka na Slovnaft BAjk
  • Aké sú náklady na prevádzku služby
  • Koľko stojí jeden bicykel pre potreby bikesharingu
  • Ako sa zmenil cenník za využívanie Slovnaft BAjku
  • V akom stave je pripravovaná aplikácia
Slovnaft BAjk pôsobí v Bratislave od jesene 2018. Kde vznikla myšlienka na Slovnaft BAjk, ak sa pozrieme na úplny začiatok?

Na úplnom začiatku sme sa inšpirovali kolegami z Budapešti, kde bola naša spoločnosť MOL kľúčovým partnerom pri vzniku bikesharingu MOL Bubi. Od vzniku bikesharingu, ktorý tam funguje už piaty rok, sme uvažovali, ako sa dostať aj do iných miest, kde je naša firma aktívna.

Chvíľu sme sledovali, ako sa im darí a potom prišiel moment, kedy sme si povedali, že poďme do toho aj my. Iniciátorom bol náš lokálny CEO, Gabriel Szabó, ktorý tento projekt v rámci spoločnosti pretlačil a následne ho aj mesto vyhodnotilo ako najzaujímavejší.

Určite bolo potrebné pri realizácii tohto projektu komunikovať s hlavným mestom. Do akej miery je pri tomto projekte súčinnosť s mestom? Bola výrazná?

Určite áno, bez mesta by to bolo veľmi komplikované. Mesto sa zaviazalo poskytnúť pozemky, na ktorých sú stojany pre tieto bicykle a pripravovalo plochy na montáž týchto staníc. Taktiež sľúbilo dohliadať nad týmito stanicami z pohľadu bezpečnosti či z pohľadu prevencie voči vandalizmu.

Za vznikom Slovnaft BAjku stojí určite veľa práce a času mnohých ľudí. Ako dlho trvá prechod medzi myšlienkou k následnej realizácii takéhoto projektu?

Nám to zabralo približne rok aj pol od prvotného nakreslenia tohto projektu. Nedá sa tu hovoriť o návratnosti, nakoľko je to taká kombinácia spoločensky zodpovedného projektu a zároveň prvopočiatočnej investície. Dúfame, že celkovo to nastavenie bude na širokej nule a všetko, čo zarobíme ďalej, investujeme. Nejde samozrejme o obrovský projekt, nakoľko Slovnaft má ďaleko väčšie projekty, ale reputačne je to pre nás veľmi závažný projekt.

Skončili ste práve testovacie obdobie, ktoré fungovalo na veľmi malých symbolických sumách za požičiavanie bicyklov. Aké úspechy ste dosiahli alebo naopak, kde vidíte nedostatky?

Testovacie obdobie prebiehalo od septembra do prvého apríla, ktoré bolo za symbolické jedno euro. Zvolili sme model, pri ktorom boli bicykle dostupné za benevolentných podmienok. Nerobili sme ľuďom problémy a ak prekročili minúty, zle zamkli a bežal im naďalej kredit, tak v mnohých prípadoch sme im peniaze vrátili späť. Nepýtali sme žiadny depozit a chceli sme tento projekt otestovať v takom slobodnejšom režime.

Bol to zároveň pre nás základný vstup pre nastavenie ďalších cien, zistili sme ako sa správa používateľ našich bicyklov a zároveň sme vychytali mnohé technické nedokonalosti, ktoré tam samozrejme boli, no vždy sme ich riešili za pochodu. Testovacie obdobie dopadlo z pohľadu počtu používateľov či počtu jázd veľmi dobre.

Počas testovacieho obdobia ste si určite robili aj štatistiky ohľadne počtu ľudí, ktorí bikesharing využívali, či trás, ktoré sa za dané obdobie prešlo. Môžete nám prezradiť o akých číslach hovoríme ?

Áno, počet jázd bolo viac ako 275 000, pričom používatelia dokopy najazdili 584 000 kilometrov, čo je naozaj úžasné číslo. Registrácií sme mali viac ako 44 600 a predaných lístkov bolo takmer 42 000. Taktiež máme informácie o TOP používateľovi, ktorý za celé obdobie odjazdil 624 jázd.

Určite ste vnímali aj množstvo negatívnych situácií, pri ktorých išlo hlavne o vandalizmus, kedy sa bicykle ničili, kradli, prípadne boli nájdené v lesoch alebo v Chorvátskom ramene. Ako ste sa k tomu postavili? Nebrali ste to ako úder pod pás, že chcete niečo pre ľudí urobiť a oni sa k tomu takto postavia?

Samozrejme, ťažko sme to niesli, nakoľko ten bicykel nie je najlacnejší a zároveň to výrazne vplýva na psychiku, kedy si hovoríte – tak načo toto robíme, keď sa dejú takéto veci. Rátali sme určite aj s istou vlnou vandalizmu, kedy pri iných podobných projektoch je miera vandalizmu okolo 2-3 %, no v našom prípade to bolo viac ako 10 % a niekedy sa vyšplhala až 20 %, čo spôsobovalo výrazne vyššie náklady na údržbu. Bicykle sú konštrukčne o niečo náročnejšie, nakoľko je tam prítomná elektronika a navyše sú aj robustnejšie. Každá aj malá vec spôsobí, že výmena dielu môže trvať aj 7 hodín.

Bola to samozrejme určitá daň za tú benevolenciu, že sme nevyberali žiadny depozit a že sme požičiavanie umožnili za čo najjednoduchších podmienok. Vandalizmus sa neskôr upokojil, čomu pomohol aj tlak médií, či používateľov, ktorí keď videli neprimerané zaobchádzanie s bicyklom, tak to okamžite nahlásili, nafotili a na základe toho sme podávali mnohé trestné oznámenia.

Ako ste už spomínali, bicykle sú aj vďaka prítomnej elektronike nákladnejšie. V akej výške sa pohybujú náklady na jeden bicykel?

Cena bicykla je 900 € s DPH. Nejde o lacný bicykel, nakoľko je robustný a je vyrobený presne pre účely bikesharingu. Má robustnejší odolný rám, odolnú sedačku či zabudovaná elektronika s GPS. Príjemné však je, že vďaka spätnej väzbe sme zistili, že mnohým sa bicykle páčia aj vďaka brandingu, pričom sa na ňom aj dobre jazdí.

Rozprávali sme sa o tom, že niekoľko bicyklov bolo znehodnotených, zničených či dokonca odcudzených. Koľko ich vlastne bolo v prevádzke a prečo bolo u nás také vysoké percento vandalizmu oproti iným bikesharingom?

Išlo o dve skupiny vandalov. Prvá skupina skúšala na bicykloch rôzne extrémne jazdy napríklad po schodoch, aby zistili, čo ten bicykel vydrží a druhá skupina cielene zničila 5-6 bicyklov na ktorých prestrihovali lanká, prípadne vykrivili celý bicykel. Bolo toho síce viac, no deje sa to aj v iných mestách, no podarilo sa odhaliť niektorých páchateľov, pričom sme začali viac spolupracovať aj s mestskou políciou.

Aktuálne máme 450 bicyklov, no postupne s gradujúcou sezónou sa bude aj ich počet zvyšovať. Rátame, že by ich mohlo byť okolo 500 až 550. Vyrobených máme približne 750 bicyklov, z ktorých časť je na sklade. Ak sa niektorý z bicyklov pokazí, je menení kus za kus.

Vaše rozhodnutie ísť ďalej v tomto projekte bolo automatické alebo ste zohľadňovali veci z testovacej fázy a mohlo sa stať, že by ste aj skončili?

Určite sme to neplánovali ukončiť. To by musel byť naozaj extrém. Napríklad, že by polovica flotily zmizla alebo niečo podobné. Držali sme sa hlavne investičných čísiel, kde sa bavíme  zhruba o 1,5 milióne eur, ktoré do tohto projektu investujeme. My sme si potrebovali zistiť hlavne návyky používateľov a celý ten systém fungovania hlavne logistiky presúvania bicyklov, fungovania uzamykacieho systému, či ďalších vecí.

Momentálne s mestom rokujeme, pričom mesto pripravuje ďalšie miesta na dokovacie stanice a určite chceme pokryť bikesharingom aj  železnice v Bratislave. Rozhodnutie pokračovať bolo v nás zakódované a chceme vydržať. Potrebovali sme sa posilňovať v tom, že vandali nás nezastavia.

Je citeľné, že vandalizmus poklesol. Budete teraz čakať možno s ďalším rozvojom aj na to, ako budú ľudia reagovať na nový cenník, ktorý platí od prvého mája? Aktuálne sa proces posunul do takej fázy, kedy si ľudia začali kupovať balíčky. Ako sa vyvíja nárast, prípadne pokles používateľov?

Ten cenník sme navrhli tak, aby služba bola atraktívna, hlavne pre tých používateľov, ktorí plánujú celoročne využívať túto službu. Samozrejme sme mysleli aj na tých krátkodobých a snažili sme sa poučiť aj z bikesharingov mimo Bratislavy. Pre nás bude zaujímavé ako prebehne konverzia pri používateľoch, ktorí si službu predplatili, vyskúšali a či si ju aj predĺžia na ďalšie obdobie.

Zobraziť celú galériu (4)
Screenshot/Slovnaftbajk

Zatiaľ je reakcie dobrá. Cena 30 € ročne s neobmedzeným používaním do pol hodiny je pre mnohých atraktívne. Navyše je k dispozícii aj balíček Premium za 39 € s neobmedzeným používaním do jednej hodiny. Horšie ohlasy boli na denný lístok za 6 €, pri ktorom sme zohľadňovali hlavne turistov. Pri tomto dennom lístku ide skôr o prenájom bicykla na celý deň než bikesharing. Ak si chcete v Bratislave požičať bicykel za rovnakú sumu, tak si nepožičiate, lebo to nie je možné.

Je to veľmi konkurencieschopné riešenie, ak nie dokonca najdostupnejšie. V tomto prípade preto ide hlavne o turistov, ktorí mávali problémy s tým, že nevedeli kedy mali bicykel odložiť do dokovacej stanice a takto sa im potom odpočítavali poplatky za nedodržiavanie časového intervalu. V rámci cenníka ide však o jeden z najpredávanejších produktov.

V prípade potreby máte k dispozícii aj infolinku, no aj na vašej webovej stránke dokáže zákazník nájsť všetky potrebné informácie. Ako ste na tom s pripravovanou aplikáciou?

Aplikáciu testujeme a bola by už aj začiatkom mája spustená, no u dodávateľa sme reklamovali niektoré časti, ktoré sa musia upraviť. Aplikácia však bude spustená v najbližších dňoch či týždňoch. Dostupná bude pre operačný systém Android aj iOS.  Naša web stránka je responzívna, čo znamená, že bolo pre nás kľúčové, aby sa správne zobrazovala na všetkých zariadeniach. Myslím si, že sa nám to aj podarilo.

Aktuálne je na Slovensku a hlavne v Bratislave developerský ošiaľ a nové byty či kancelárie sa stavajú takmer na každom kroku. Oslovil vás už niekto z developerov na spoluprácu?

Áno, dopyty máme od všetkých najväčších bratislavských developerov. Rokovania bežia, takže čoskoro sa môžu objaviť nové miesta, kde budú stanice s bicyklami. Určite chceme mať stanice všade tam, kde sa premelie obrovská masa ľudí, ako napríklad nová autobusová stanica.

O bikesharing prejavujú záujem aj veľký zamestnávatelia, ktorí chcú dať svojim hlavne dochádzajúcim zamestnancom takýto benefit. Niektoré medzinárodné globálne firmy, ako napríklad IBM nás dokonca oslovujú s tým, že zvažujú nákup lístkov pre svojich zamestnancov taktiež vo forme benefitu.

Hovorili sme o tom, že prevádzkovanie bikesharingu nie je veľmi zisková záležitosť. Pokiaľ sa však predsa len niečo zarobí, ako plánujete využiť tieto prostriedky? Bude sa bikesharing postupne rozširovať aj do ďalších častí?

Cieľom je projekt nastaviť tak, aby bol udržateľný, no samozrejme každý zisk sme sa zaviazali reinvestovať späť do služby. Budeme z toho kupovať nové bicykle, nové stojany a celkovo rozširovať naše služby. Pokiaľ by príjmy boli také, že by vystačili aj na cykloinfraštruktúru, čo by bol asi svetový úkaz, tak si vieme predstaviť investovať aj do takýchto projektov.

Kandidátov na rozšírenie nášho pôsobenia máme viacero. Záujem prejavilo viacero častí, napríklad Rusovce, Dunajská Lúžna, Rovinka, Vrakuňa, Podunajské Biskupice či posilnenie v rámci Nového mesta.

Zatiaľ môžeme povedať, že ľudia si Slovnaft BAjk obľúbili, čomu nasvedčujú aj vaše štatistiky. Má Slovnaft spustené aj iné spoločensky prospešné projekty?

Podarilo sa nám napríklad naštartovať zber použitého kuchynského oleja. Ľudia nemali návyk odovzdávať fritovací olej, pričom sme začínali s 2 až 3 čerpacími stanicami a pár litrami oleja. Aktuálne vyzbierame až 50 ton fritovacieho oleja cez našu sieť čerpacích staníc. Občania môžu takýto použitý olej odovzdávať až na 185 čerpacích staniciach po celom Slovensku. Tento použitý olej sa následne upraví a primiešava sa ako biozložka do paliva.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú