Napriek tomu, že Mars je v súčasnosti extrémne suchá a chladná planéta, ktorá na svojom povrchu nedokáže udržať vodu v kvapalnom skupenstve, v minulosti mal zrejme rieky a jazerá plné vody. Dôkazom sú rôzne geologické dôkazy, ktoré naznačujú, že pred miliardami rokov tieklo povrchom Marsu pomerne veľké množstvo životodárnej tekutiny.

Rover Perseverance priniesol nové snímky

Najnovšie sa vedcom prostredníctvom snímok vytvorených roverom Perseverance podarilo nahliadnuť do dávnej marťanskej minulosti a identifikovať vyvýšeniny, ktoré boli kedysi brehmi delty. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

NASA/JPL-Caltech/LANL/CNES/CNRS/ASU/MSSS

Rover Perseverance pristál na dne krátera Jezero 18. februára 2021. Sonda tým zakončila historický február, počas ktorého sa k Marsu dostali až tri sondy a všetky boli niečím špecifické a lámali rekordy. Od tej doby Perseverance na Marse hľadá známky života a podrobne skúma jeho prostredie.

Kráter Jezero s priemerom 45 km sa môže pýšiť veľmi zaujímavou históriou, počas ktorej v ňom došlo k niekoľkým zásadným zmenám podmienok.

Toto miesto malo byť plné vody, ktorá sa v ňom mala nachádzať pred 3,5 miliardami rokov. V priebehu času sa však mala voda z krátera vytratiť a neskôr naplniť ešte raz. Minimálne 2-krát v histórii tak malo dôjsť k takýmto veľkým zmenám.

Ako voda formovala červenú planétu

Najnovšia štúdia publikovaná v žurnále Science nielenže ukazuje, že voda sa kedysi v kráteri nachádzala, ale odhaľuje i to, ako voda pomáhala formovať túto oblasť červenej planéty.

Vedci na čele s astrobiologičkou Amy Williamsovou vo svojej práci analyzovali veľmi detailné snímky vytvorené roverom Perseverance, na ktorých boli zachytené rôzne skalnaté vyvýšeniny. Williamsová na snímkach z dna krátera dokázala identifikovať určité črty týchto vyvýšenín, respektíve útesov, ktoré sa nápadne podobajú na delty riek na našej planéte.

Ako píše portál CNN, snímky odhalili naklonené vrstvy sedimentu, ktoré boli pravdepodobne vytvorené tokom rieky. Horné vrstvy výbežku dokonca obsahovali balvany s priemerom až 1 meter. Predpokladá sa, že tieto balvany pochádzajú z podložia na okraji krátera a do svojej súčasnej polohy sa dostali prostredníctvom veľmi silných povodní.

NASA/JPL-Caltech/LANL/CNES/CNRS/ASU/MSSS

Súdiac podľa ich rozmerov museli byť balvany prenášané silným prúdom vody, ktorý si razil cestu rýchlosťou až 9 m/s. Fakt, že tieto niekoľko ton vážiace balvany aktuálne „sedia“ na jemnučkých vrstvách nakloneného sedimentu tiež naznačuje, že jazero bolo pomerne pokojné, až pokým ho pred vyschnutím nezasiahli prívalové povodne. Keď jazero vyschlo, bolo miliardy rokov bičované vetrom, ktorý erodoval okolitú krajinu a pretransformoval kráter do súčasnej podoby, upozorňuje MIT na svojom webe.

NEPREHLIADNI
Stratíme na týždne komunikáciu s misiami na Marse. Čo sa stalo?

Balvany by taktiež mohli prezradiť viac o tom, prečo sa marťanské podnebie zmenilo z relatívneho teplého a vlhkého na také chladné a suché. Okrem toho, zistenia pomôžu určiť, kde by rover mal odobrať vzorky červenej planéty, ktoré by potencionálne mohli obsahovať tak dlho očakávané biologické podpisy.