Keď sa na trhu objavili prvé robotické vysávače, mnohí ich považovali skôr za technologickú hračku než skutočného pomocníka. Ich spôsob upratovania bol totiž pomerne chaotický. Pohybovali sa náhodným smerom, narážali do nábytku, opakovane vysávali rovnaké miesta a nezriedka sa zasekli pod stoličkou alebo uprostred miestnosti.

Dnešné modely pôsobia úplne inak. Systematicky prechádzajú jednotlivé miestnosti, vytvárajú ich presné mapy, pamätajú si rozloženie domácnosti a po dokončení upratovania sa vrátia na nabíjaciu stanicu najkratšou možnou trasou. Mnohí si pritom myslia, že za touto zmenou stojí umelá inteligencia. V skutočnosti sa najväčšia revolúcia odohrala v technológii, o ktorej väčšina používateľov nikdy nepočula.

Kedysi upratovali metódou pokus – omyl

Prvé generácie robotických vysávačov sa orientovali veľmi jednoducho. Využívali najmä nárazové senzory, ktoré rozpoznali prekážku až vo chvíli, keď do nej zariadenie fyzicky narazilo.

Po kontakte vysávač zmenil smer a pokračoval ďalej. Ak narazil opäť, celý proces sa zopakoval. Takýto spôsob síce časom pokryl väčšinu podlahy, no nebol príliš efektívny. Niektoré miesta robot prešiel niekoľkokrát, iné mohol úplne vynechať. Upratovanie zároveň trvalo dlhšie a spotrebovalo viac energie.

Najväčší zlom priniesla technológia LiDAR. Ide o systém, ktorý pomocou laserových impulzov neustále meria vzdialenosť od okolitých objektov. Laser sa odrazí od steny, skrinky či stola a elektronika presne vypočíta, ako ďaleko sa prekážka nachádza.

Robot tak nemusí čakať, kým do nábytku narazí. O prekážke vie ešte skôr, než sa k nej priblíži. Výsledkom je oveľa plynulejší pohyb aj presnejšie plánovanie trasy. Preto dnešné robotické vysávače pôsobia podstatne inteligentnejšie než ich predchodcovia, hoci princíp samotného vysávania zostal prakticky rovnaký.

Nestačí vidieť. Robot musí vedieť, kde sa nachádza

Samotný LiDAR by však nestačil. Robot potrebuje zároveň neustále vyhodnocovať svoju vlastnú polohu. Práve na to slúži technológia označovaná ako SLAM, čo je skratka z anglického Simultaneous Localization and Mapping.

Jej úlohou je robiť dve veci naraz – vytvárať mapu priestoru a zároveň určovať, kde sa v nej robot práve nachádza. Počas jazdy tak zariadenie priebežne spája údaje z laserového senzora, gyroskopov, kolies aj ďalších snímačov. Výsledkom je digitálna mapa domácnosti, ktorá sa priebežne spresňuje.

Vďaka tomu robot vie, ktoré miestnosti už upratal, kde sa nachádza nabíjacia stanica aj kadiaľ sa najefektívnejšie dostane do ďalšej časti bytu.

Ak si niekedy sledoval moderný robotický vysávač pri práci, možno si si všimol, že sa pohybuje v pravidelných líniách. Nie je to náhoda. Najskôr obvykle prejde obvod miestnosti, aby zistil jej presný tvar. Následne začne systematicky vysávať vnútorný priestor v rovnobežných pásoch, podobne ako keď človek kosí trávnik.

Takýto spôsob pohybu výrazne skracuje čas upratovania a zároveň znižuje počet miest, ktoré by mohli zostať nevyčistené. Práve preto dnešné robotické vysávače zvládnu upratať väčšie plochy na jedno nabitie než ich predchodcovia spred desiatich rokov.

Branislav Petrus

Nárazy úplne nezmizli

Hoci sa často hovorí, že moderné roboty už do nábytku nenarážajú, nie je to celkom pravda. Niektoré modely stále využívajú nárazový senzor ako poslednú poistku. Kontakt s prekážkou však býva oveľa jemnejší než kedysi a vo väčšine prípadov k nemu dochádza len výnimočne. Výrobcovia zároveň pridali ďalšie senzory, ktoré rozpoznávajú schody, koberce či prekážky nízko nad podlahou.

Práve kombinácia viacerých technológií robí dnešné zariadenia podstatne spoľahlivejšími.

Pri pohľade na robotické vysávače sa môže zdať, že ich najväčším pokrokom je vyšší sací výkon alebo funkcia mopovania. Skutočná revolúcia však prišla oveľa skôr – v momente, keď sa naučili orientovať v priestore.

LiDAR a algoritmy SLAM zmenili robotické vysávače z jednoduchých zariadení, ktoré sa pohybovali metódou pokus – omyl, na spotrebiče schopné vytvoriť presnú digitálnu mapu domácnosti a efektívne plánovať každé svoje rozhodnutie.

Práve preto dnes robotický vysávač nepôsobí ako náhodne jazdiaca hračka. Vie, kde už bol, kam ešte musí ísť a ako sa tam dostať čo najrýchlejšie. A hoci sa o umelej inteligencii hovorí čoraz častejšie, práve táto nenápadná technologická zmena mala na vývoj celého segmentu oveľa väčší vplyv.

Čítajte viac z kategórie: Novinky