Ešte v roku 2009 sa filmový svet stal svedkom príchodu v mnohých ohľadoch  revolučného a inováciami nabitého trháku Avatar, ktorý ovplyvnil vtedajšiu popkultúru a napokon si vyšliapal cestu na vrchol rebríčka najzárobkovejších filmov všetkých čias.

Pre režiséra Jamesa Camerona sa stal nádherný svet exotickej Pandory obrovskou obsesiou. Pohltený tvorbou svojej ambicióznej ságy a s cieľom posunúť hranice špeciálnych efektov na ďalšiu úroveň sa na neuveriteľných 13 rokov úplne ponoril do svojho projektu, aby teraz mohol opäť doručiť revolučný divácky zážitok.

Cameron sa vracia k tomu, čo najviac miluje

V novom pokračovaní sa legendárny režisér vracia opäť k univerzálnym témam životného prostredia a ľudskej krutosti voči nemu. Čo však Cameronov návrat robí ešte symbolickejším, je jeho láska k oceánom a moriam, ktorú možno badať už aj z jeho predchádzajúcich snímok. Známy perfekcionista sa potreby natáčania v minulosti neváhal potopiť k skutočnému vraku Titanicu či na dno Mariánskej priekopy.

Podobne tomu je aj v novom Avatarovi, ktorého výrazná časť sa odohráva pod vodou. Exotickú flóru pralesov a úchvatnú scenériu žiariaceho lesa a plávajúcich hôr inšpirovaných čínskym národným parkom Huangshan v novom veľkofilme striedajú v priebehu deja krištáľovo priezračné moria či korálové útesy s nekonečným podmorským svetom.

Práve slnkom zaliate údolie Metkayina, ako vystrihnuté z exotických letných dovolenkových katalógov, je útočiskom pre bývalého vojaka Jakea (Sam Worthington), bojovníčky Na´Vi Neytiri (Zoe Saldana) a ich početnej rodiny s dospievajúcimi potomkami.

Vzkriesenie zla

Ústredná postava pôvodného filmu je spoločne so svojou rodinou nútená opustiť svoj domov, keďže na scéne sa opätovne objavuje hrozba z návratu démonického plukovníka Milesa Quaritcha (Stephen Lang), ktorý sa na Pandoru vracia so silnou túhou po pomste.

Netrvá dlho a hlavní hrdinovia s terčom na chrbte nevlastnou vinou začnú narúšať krehkú harmóniu na Pandore, ktorá sa opäť ocitne v plameňoch a zasiahne jeho početné kmene.

Koloniálny imperializmus, drancovanie prírody miestneho ekosystému sa tak stáva hrozbou aj pre miestny útesový kmeň, ktorému vládne vodca klanu Metkayina Tonowari (Cliff Curtis) a jeho neustále vrčiaca tehotná manželka Ronal. Tá je digitálne zmenená natoľko, až je ťažké predstaviť si, že sa za ňou skrýva oscarová herečka Kate Winslet.

Okrem iného sa diváci môžu tešiť aj na návrat herečky Sigourney Weaver, ktorá svojou filmovou reinkarnáciou obohatila svet mladej Kiri a je neuveriteľné, ako vo veku 73 rokov dokáže priniesť odľahčenú hravosť svojej mladej postave na ceste spoznávania dospievania.

Vedľa nej po hereckej stránke vládne veterán Stephen Lang, ktorý stále ovláda schopnosti tradičného filmového darebáka bez akýchkoľvek morálnych škrupúľ.

Vizuálne orgie a peklo pre hercov

Cameron počas svojej 190-minútovej expozície strieda u diváka rôznu paletu emócií podobne, ako tomu bolo u svojho filmového predchodcu. Úvodná militantná akcia poteší každého fanúšika jeho ranej tvorby a stredná pasáž s pútavým príbehom, keď dospievajúci syn Lo´ak (Britain Dalton) nadviaže emotívne priateľstvo s 300-metrovou veľrybou, pri srdci pre zmenu zahreje milovníkov animákov od Walta Disneyho.

Symfónia striedavých tónov a tempa vyvrcholí fantastickým akčným finále, kde Cameron naplno demonštruje svoju záľubu v ťažkých technických či mechanických strojoch. V kombinácii s perfektnou kamerou a strihom je akcia na súši prinajmenšom rovnako pompézna, ako estetikou vyrážajú dych technicky vyšperkované podmorské zábery.

Za všetkým stojí nová revolučná metóda snímania pod vodou, ktorá v porovnaní s tou tradičnou, kde herci visia vo vzduchu zavesení na lanách simulujúci plávanie, pôsobí v 3D formáte dokonalým a autentickým dojmom. Už teraz je preto jasné, že z najbližšieho filmového podmorského rivala v podobe Aquaman 2 nový Avatar spraví len ťažkopádneho štatistu.

Obraz pôsobí neustále vyhladeným dojmom – aj pri rýchlejších akciách v štandardnom snímkovaní sa vizuál výrazne nerozmazáva a zachováva si potrebnú ostrosť a dokáže intenzívne vtiahnuť do deja, nehovoriac o detailoch ako sú bublinky vzduchu či popol, ktoré sa v priestore šíria okolo diváka.

Bez ostychu treba povedať, že umelci v oblasti motion-capture a všetci grafickí mágovia spravili z pokračovania opäť komplexný 3D zážitok, ktorý môže prekonať len sám Cameron a ten si tak už teraz smelo a s istotou vykračuje pre ďalšie ocenenia Oscar za technické kategórie.

Úspech inovátorského a revolučného pokroku je do významnej miery postavený predovšetkým na hercoch oblepených pohybovými senzormi a neustále namočených v kombinézach v obrovskej nádrži. Tu sa museli podvoliť diktátorskému režimu Camerona, ktorý si za svoju nekompromisnosť a vysoké nároky v minulosti vyslúžil od herca Eda Harrisa aj päsťou do tváre.

Tvrdošijná práca celého tímu prináša pre oko diváka lahodné potešenie a nový Avatar kráča s kamerou po celý čas na tenkej hranici medzi akčným blockbusterom a naturalistickým dokumentom so zmesou podmorských výletov, ktoré by sme nenašli ani v najšialenejšej verzii Julesa Verna a jeho diela Dvadsaťtisíc míľ pod morom.

Celému audiovizuálnemu zážitku dopomáha aj práca nového pomerne neznámeho skladateľa Simona Frangelna, ktorý vystriedal legendárneho Jamesa Hornera. Jeho tóny síce nepôsobia vyložene ikonickým dojmom, bez problémov však dokáže divákovi navodiť atmosféru epického zážitku.

Jedna revolúcia sa však opäť nekoná

Pôvodný Avatar bol v čase svojho uvedenia kritizovaný za málo výživný po príbehovej stránke a v tomto smere sa bohužiaľ v pokračovaní nič nezmenilo.

Vo výsledku je nové pokračovanie stále len bombastickou vizuálnou jazdou s jednoduchou premisou a obohranými floskulami o boji dobra a zla, ktorá po emocionálnej stránke zanechá po konci projekcii mnohých dospelých fanúšikov chladnými. Pri pomyslení, že tvorbe scenáru sa venoval niekoľkočlenný tím, sme sa pri záverečných titulkách nezabránili ironickému úškrnu.

Nezáživný dej v kombinácii s prehnanou, až 192-minútovou dĺžkou filmu, tak diváka predovšetkým v prostrednej časti nútia obšmietať sa na stoličke a pýtať sa, ako dlho toto vizuálne úchvatné, no dejovo nijak prekvapivé, divadlo, bude vlastne pokračovať.

Zunovať sa tiež môže Cameronova posadnutosť vlastnou technickou dokonalosťou s cieľom servírovať každým jedným záberom novú škálu svietiacich a ligotavých podmorských ozdôb rôzneho druhu. Všetkého jednoducho veľa škodí a ak by bol nový Avatar o hodinu kratší, zážitok z neho by bol paradoxne omnoho silnejší.

Napriek týmto nedostatkom je Avatar: Cesta vody je opäť významným zárezom v dejinách kinematografie, ktorého technickú dokonalosť prekonajú v budúcnosti len filmy bez 3D okuliarov či sledovanie formou virtuálnej reality.

Pri obrovskej porcii pokračovaní, ktoré na nás chystá Cameron v najbližších rokoch, je však len otázka času, kedy príde s ďalším ambicióznym technologickým plánom ako odzbrojiť náročnejšieho diváka.