Legion je herná divízia, ktorou sa Lenovo častuje už niekoľko sezón. Ide často o špičkové zariadenia, ktoré za rozumný peniaz dokážu pod kapotu napratať tie najlepšie komponenty a výnimkou nie je ani Legion 7.

Lenovo Legion 7 vyzerá na prvý pohľad ako bežné herné zariadenie, ktoré by si na polici obchodu ľahko prehliadol. Dizajn vo vypnutom stave je nenápadný, pričom nezakričí ani decentné Legion logo v rohu veka. Názor však zmeníš až pri prvom dotyku, otvorení a následnom zapnutí.

Konštruktérsky um Číňanov sa naplno preukázal aj tu. Použité materiály, pozostávajúce prevažne z hliníka, pôsobia robustným dojmom, vďaka čomu ako základňa, tak aj polovica s displejom, skalopevne držia pri akomkoľvek zaobchádzaní. Laptop pôsobí naozaj luxusne a pevne.

Displej neostáva nikomu nič dlžný

Som rád, že sa posúvame do obdobia, kedy sa 16 palcov pomaly, ale isto stáva štandardom laptopov. Netrpí pritom samotná veľkosť týchto zariadení, keďže rámiky okolo displeja sú tenšie, a tak celková metráž notebookov býva často identická, ako v prípade niekdajších „pätnástok“.

U 16-palcového Legion 7 je táto stopa dokonca menšia, ako ktorýkoľvek lacnejší 15-palcový notebook súčasnosti. Váha sa pritom len letmo dotýka 2,5 kilogramov, čo je na takto výkonný stroj pozoruhodný kompromis. Samotný panel je nádherný a zaslúži si pochvalu.

Za to môže vďačiť nielen netradičnému rozlíšeniu 2560×1600 pixelov (pomer strán je 16:10), ale aj vysokej svietivosti až 500 nitov. Nemá síce tak rôznorodú farebnú paletu ako napríklad ASUS ZenBook Pro Duo a jeho OLED technológia, no obyčajná LED jednotka tu funguje náramne dobre.

Hráči si určite zgustnú aj na 165 Hz obnovovacej frekvencii a za zmienku stojí aj plnohodnotná certifikácia HDR. Treba uznať, že rýchlejší displej už naoko pôsobí kvalitnejším dojmom. To však nie je výhovorka k tomu, aby vyššie rozlíšenie alebo farby displeja trpeli. Lenovo zvládlo v paneli skombinovať ako hráča, tak aj farebne presného profesionála.

Rýchlemu displeju nahráva aj špičková špecifikácia, ktorá v medziach notebookového segmentu ponúka ten najvyšší vrchol. Kompromisy sa nerobili ani na poli operačnej pamäte, kde sa zvolil rovno 32 GB variant DDR4 o frekvencii 3200 MHz. Rýchla RAM pritom exkluzívne kooperuje s piatou generáciou Ryzenu 9.

Lenovo zvolilo šťastnejšiu cestu AMD, kedy siahlo po Ryzen 9 5900HX, ktorý plnohodnotne dodáva konzumentovi 8 jadier a 16 vlákien (v základe fungujú na 3,3 GHz). TDP na úrovni 45 W tak zabezpečuje, že čip dokáže bezproblémovo dosahovať frekvenciu až 4,6 GHz.

Čerešničkou na torte je grafická karta NVIDIA GeForce RTX 3080, ktorá je tu osadená v 16 GB GDDR6 variante.

Z prémiového radu nevyčíňa totiž jediný komponent a 1 TB SSD je dôkazom, že Lenovo pri cenovke 2200 € chcelo doručiť to najlepšie, čo dokáže. Tomuto tvrdeniu nahráva aj spomínaná konštrukcia, ktorá je riešená rozumne, keďže ponúka 4 vývody tepla – 2 po bokoch a 2 vzadu.

RGB hviezdou večera

Všetko, a tým myslím absolútne všetko, čo sa kedy dalo podsvietiť, je tu obohatené o RGB. Či už spomínané vývody tepla, klávesnica, ale aj jemný pruh ťahajúci sa od prednej hrany po oboch bokoch. Nechýba ani jemné vysvietenie loga Legion na veku. Pri prvom zapnutí som ostal prekvapený, keďže reflektujúc úvod recenzie som naozaj mal pocit, že ide o skromný produkt.

Nastaviteľné RGB je však príjemným prekvapením, pôsobí naozaj kvalitne, a to aj na klávesnici, ktorej podsvietenie je našťastie rovnomerné. Prítomné sú hneď niekoľké režimy podsvietenia klávesov, ako napríklad dýchanie, plné osvetlenie alebo efekt odvíjajúci sa od kliku klávesy.

Ja osobne by som podsvietenie vypol úplne, no rozhodne nedám dopustiť na vysvietenie aktívnych kláves po stlačení FN. Vtedy sa totiž vysvietia len tie tlačidlá, ktoré s funkčnou klávesovou dokážu kooperovať, čo je praktické riešenie. Svietia aj porty na zadnej strane, čo pomôže pri hľadaní správneho konektora v horších svetelných podmienkach.

Umiestnenie je excelentné. Prirodzene zabezpečí manažment káblov, ťahajúcich sa zozadu a nie zboku. Tam vedľa tradičného obdĺžnikového konektora nájdeme trojicu USB 3.2 konektorov a jedno USB-C, ktoré funguje aj ako sekundárny nabíjací konektor či DisplayPort. Tu však treba brať na zreteľ limitácie konektora zvládajúceho len 100 W nabíjanie.

Pri náročnejších herných alebo pracovných záťahoch som sa spoliehal na obrovský nabíjací adaptér s výkonom až 300 W. Predsa len, ani jeden komponent pod kapotou nepatrí do úspornej kategórie. Pozadie finišuje pri LAN adaptéri a HDMI 2.1 konektore, vďaka ktorému vyvedieš zo zariadenia až 8K rozlíšenie pri 60 Hz, respektíve 4K pri 120 Hz.

Zamrzí, že po stranách nájdeme len USB-C vstupy, kde by som rozhodne aspoň jeden z nich vymenil za USB-A. Tieto USB-C porty však nie sú rovnaké – vývodom obrazu skrz štandard DisplayPort disponuje len to na ľavej strane, teda to vedľa 3,5 mm jacku.

Druhému, striktne dátovému USB-C, robí spoločnosť u Lenova už dobre známa vychytávka v podobe mechanického prepínača webkamery (nájdeme ho aj v Yoge Slim 9, ktorá rovnako poskytla elektronické odpájanie kamery).

Exkluzívnosť na papieri aj v praxi

Hviezdne osadenstvo na papieri sa excelentne predviedlo aj v každodennom používaní. Legion 7 s osemjadrovým Ryzenom 9 5900HX si v Geekbench 5 odniesol hodnotenie 1477 bodov v teste jedného a 8375 bodov v teste viacerých jadier. To je zrovnateľné s desktopovým Ryzenom 7 3700X, ktorý si v identickom testovaní odniesol 8442 bodov pri viacerých jadrách.

To naznačuje, že aktuálne existuje na trhu len málo mobilných čipov, ktoré by dokázali Ryzen 9 5900HX konkurovať. Samozrejme, nájdu sa tu silnejšie jednotky, no buď ich nenájdeme v bežne dostupných zariadeniach, alebo tieto notebooky budú ďaleko objemnejšie/menej skladnejšie ako Legion 7.

Špičkové čísla si notebook odniesol aj v teste Cinebench R15. Tu získal Ryzen 2182 bodov, čo je o 700 bodov viac ako Intel Core i9-10980HK testovaný v dvojdisplejovom ASUSe. Excelentne skončila aj grafická karta GeForce RTX 3080, ktorá získala v porovnaní s RTX 3070 v spomínanom zariadení o 73 fps viac. Za to vo veľkej miere môžeme ďakovať aj dvojnásobnému objemu operačnej pamäte grafiky.

Vnútornosti zvládnu plné rozlíšenie displeja, ktoré sa dá považovať za mierne upravené QHD. Otázkou ale ostáva, či sú hráči ochotní odsunúť na druhú koľaj plynulosť, keďže novšie hry, na najvyššie nastavenia a rozlíšenie tu potenciál 165 Hz nevyužijú.

Prvým vyskúšaným titulom bol skvele optimalizovaný Gears 5, ktorý s kompromismi v podobe plynulosti a rozlíšenia zvládnu na vyššie detaily aj slabšie zariadenia. Kombinácia Ryzen 9 a RTX 3080 hru s Ultra balíčkom textúr v natívnom rozlíšení zvládla na decentných 40 fps v priemere.

Tie balansovali na tejto hranici v závislosti od rušnosti scén. Rozhodne stojí za zváženie zníženie rozlíšenia, pričom Full HD nielenže stále vyzerá dobre (a málokto spozoruje pri frenetickej akcii na tak veľkom displeji rozdiel), no dokáže dostať z hardvéru desiatky percent výkonu navyše.

To sa mi osvedčilo pri piatom Battlefielde, ktorý už spravidla testujem na každom notebooku. Hra je dobre optimalizovaná, aj po troch rokoch vyzerá excelentne a prakticky je benchmarkom ray tracingu.

Battlefield V na najvyššie detaily, natívne rozlíšenie 2560 x 1600 pixelov a nekompromisný ray tracing bežal na 40 až 50 fps. Poníženie na Full HD pridalo niekedy až 30 fps a vypnutie ray tracingu dostalo hrateľnosť ďaleko cez hodnoty 100 snímok za sekundu.

Snímkovanie som odomkol aj pri Forze Horizon 4. Hra je to nádherná, ponúka obrovský a interaktívny otvorený svet a desiatky osobitých modelov vozidiel. Kompromisy v nastaveniach som neurobil žiadne a automaticky všetky voľby prepol na najvyššie, pričom som sa len málokedy dostal pod 80 fps. Forza z času na čas dokázala prekročiť aj stovku.

Decentný ray-tracing ponúka aj Control. Hra je síce z výberu najjednoduchšia na hardvér, no dodatočné odlesky dokážu potrápiť nejeden stroj. Najvyššie nastavenia, ray tracing a rozlíšenie nepoložili hru na kolená a pod 60 snímok hra nepadla ani v najvyhrotenejších situáciách.

Teploty a hlučnosť sú na tom vynikajúco. Lenže…

Lenovo vynikajúco zvládlo manažment tepla a hlučnosť notebooku, ktorý aj napriek svojmu výkonu nemusel obetovať praktickosť. Už tradične tu nájdeš hneď niekoľko režimov ventilátorov, najčastejšie som nechával zapnutý automatický režim.

Vtedy išiel notebook väčšinu času úplne potichu a len pri hraní, respektíve ostatných náročnejších úlohách, sa ventilátory zapli. Postupnosť otáčok je ale príjemná, rýchlosti ventilátorov neskáču nárazovo, a teda rozhodne ide o jeden z príjemnejších systémov chladenia u notebookov.

Teploty sú vynikajúce. Väčšinu času sú pod 50 °C a len počas hrania zvýšili a prekročili hranicu 70 °C. Aj to je však excelentný výsledok, keďže väčšina takto orientovaných zariadení funguje na vyšších teplotách. Po dlhšom čase sa tu dostane aj Legion 7, no určite nejde o tak rýchly skok, ako u ktorejkoľvek konkurencie.

Aj keď teploty neboli vysoké, prekvapil ma povrch v oblasti šípok, kde bolo šasi bolo naozaj horúce. Ľavá strana bola prakticky chladná.

Zatiaľ čo hluk ventilátorov a ich frekvencie sú príjemné, chod notebooku sprevádza coil whine. Kvílenie cievky je jedným z najotravnejších mínusov tohto zariadenia, čo umocňuje aj fakt, že ho nielenže nevieš ovplyvniť, ale sa ho ani nevieš zbaviť. Je ale možné, že ide len o jedinečnosť mnou testovaného modelu a u ostatných kusoch coil whine vôbec nie je.

Klávesnica, aj keď nejde o žiadnu obdobu mechanických spínačov, je pohodlná a obhajuje dobré meno spoločnosti. Rozloženie a tvar jednotlivých tlačidiel by som prirovnal k IdeaPadom, ktorá už z tradície patrí medzi to najlepšie, čo notebooky ponúkajú.

Vynikajúci je aj dostatočne veľký touchpad. Kliká takmer po celej ploche, no zároveň je pevný, čiže žiadne ťukanie len po položení prsta na plochu sa nekoná. Gestá fungujú excelentne a pohyb kurzora v kombinácií s vysokou obnovovacou frekvenciou pôsobí naozaj uspokojivo.

Ako som spomínal vyššie, v balení nájdeme tradičnú 300 W nabíjačku. Tá je povinnosťou aj pri kratších výletoch, keďže 100 W nabíjanie nedodá zariadeniu plný výkon a pri náročnejších úlohách aj napojená batéria má tendenciu klesať, respektíve sa vôbec nebude nabíjať.

Tá sama o sebe nezahviezdi. Lenovo prešpikovalo Windows svojimi nástrojmi, kedy menovite Lenovo Vantage ponúka rôzne výkonnostné režimy. Ja nepatrím medzi konzumentov, ktorí by takéto niečo ocenili, no beriem na vedomie, že optimalizáciou by som dokázal navýšiť čas, za ktorý sa Legion 7 vybije.

Pri najvyššom výkone a bežnom používaní s RGB sa batéria vybije už za menej ako 3 hodiny. Pri hraní hier je táto čiastka sotva polovičná. Pri zapnutí šetrných režimov, vypnutí RGB a znížení jasu sa dokážeme s privretými očami dostať až na 5 hodín. Takto ale notebook nikto používať nechce a nebude.

Zhodnotenie

Lenovu to s Legion 7 modelom vyšlo na plnej čiare. Ide o kvalitné zariadenie, ktoré funguje náramne dobre – presne tak, ako sa to od jeho papierovej špecifikácie očakáva. Displej je nádherný, kvalitný, farebne presný a najmä rýchly, pričom vďaka tenkým rámikom nenarastá do nepríjemných rozmerov.

Ťažko sa hľadá v mobilnom segmente lepšia kombinácia, ako procesor a grafická karta osadená v útrobách 16-palcového Legion 7. Treba však brať na vedomie, že maximálne snímkovanie limity 165 Hz panela pri najnovších tituloch dosiahne len málokedy. Kompromisy na strane rozlíšenia a detailov sa musia urobiť aj pri starších tituloch.

Na druhej strane, plynulé hranie okolo 60 fps je tu na dennom poriadku, a to aj pri zapnutom ray tracingu. Pri zložitejších tituloch budeš určite musieť urobiť ústupok na strane ray-tracingu alebo inej špecifikácie, no pri zohľadnení mobilnosti zariadenia tieto slova nie sú kritikou.

Cenovka na úrovni 2200 € sa síce môže zdať vyššia, no je naozaj opodstatnená. Nechýba kvalitná klávesnica a hliníkové šasi, šialené RGB či rozmanitosť portov. Ak narazíš na model bez spomínaného coil whine, s najväčšou pravdepodobnosťou natrafíš na jeden z najlepších herných notebookov tohto roka.