Legendárny americký Raketoplán, ktorý do kozmu vyniesol množstvo kľúčových družíc a podieľal sa aj na výstavbe Medzinárodnej vesmírnej stanice, lietal po dobu 30 rokov. Počas tejto doby sa na prvý pohľad zmenil len minimálne a okrem zrušenia náteru na externej palivovej nádrži si väčšinu malých zmien ľudia ani len nevšimli.

Inžinieri však celý ten čas navrhovali množstvo zmien a ohromnú škálu rôznych verzií tohto stroja predstavili ešte skôr, než po prvý raz vzlietol. Navrhnúť jeden z najdôležitejších strojov ľudskej histórie predstavovalo veľmi ťažkú výzvu a odborníci prichádzali s rôznymi možnosťami, pričom mnohé sa podobali viac na výtvory zo sci-fi filmov, než na skutočný raketoplán.

Sen Raketoplánu dnes žije Starship

Podľa pôvodných návrhov mal Raketoplán vyzerať zásadne rozdielne a oplýval schopnosťou kompletného opakovateľného použitia. Namiesto neskorších dvoch raketových nosičov na pevné palivo, ktoré sú dodnes najsilnejšie na svete a gigantickej externej nádrže na palivo mal vyniesť raketoplán do vesmíru nosič v podobe ešte väčšieho raketoplánu.

V zásade sa tak celý systém skladal z dvoch stupňov, pričom oba dokázali pristáť. K tomu síce nikdy nedošlo, no tento sen žije aj dodnes v podobe Starship, ktorá je v princípe veľmi podobná. Oveľa viac sa však podobá na konvenčnú raketu, než na raketoplán.

NASA

Takýto plne opakovateľne použiteľný systém mal zásadne znížiť cenu letov do vesmíru. Problémy však nastali pri neskorších štúdiách, podľa ktorých by potreboval orbiter s požadovanou kapacitou priveľký nosič na to, aby sa dostal na obežnú dráhu. Oba stupne mali navyše dostať okrem raketových motorov aj prúdové, keďže potrebovali manévrovať v atmosfére ako lietadlá.

Raketové motory, aké svet nevidel

Jedným z najzaujímavejších konceptov ostáva dodnes Star Clipper spoločnosti Lockheed, vysvetľuje Interesting Engineering. Podobne ako skutočný Raketoplán, aj táto verzia mala využiť externú palivovú nádrž, avšak s veľmi nezvyčajným tvarom.

Aerodynamická nádrž v tvare V totiž zakrývala Star Clipper zhora a mala zásobovať tri raketové motory M-1. Tie dosahovali podobný ťah, ako legendárne F-1, ktoré poháňali raketu Saturn V. Spaľovali však kvapalný vodík s kyslíkom a dosahovali oveľa vyššiu efektivitu, keďže sa ich špecifický impulz pohyboval na úrovni 400 s. Ako sa však napokon ukázalo, Lockheed chcel použiť oveľa exotickejšie motory.

Star Clipper mal totiž použiť raketové motory typu aerospike, v ktorých nevystupujú rýchle plyny cez vnútro Lavalovej dýzy, ale prúdia okolo vonkajšej steny. Rovnaký typ motorov bol tiež silným kandidátom na hlavné motory finálnej verzie Raketoplánu a ich výhodou je, že poskytujú vysokú efektivitu naprieč rôznymi prostrediami (v atmosfére aj vo vákuu).

Ako informuje Astronautix, Star Clipper mal vo svojej najväčšej verzii dokázať vyniesť na obežnú dráhu 22 700 kg, čo je o niečo menej, ako 27 500 kg neskoršieho Raketoplánu. Na rozdiel od neho však neodhadzoval žiadne motory, len prídavnú nádrž. Práve tá však predstavovala veľké riziko, kvôli ktorému od tohto projektu inžinieri upustili.

Zapôsobila aj okupácia Československa

Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM

Odomknúť článok

(Zrušiť môžeš kedykoľvek)

Som členom PREMIUM: Prihlásiť sa