Japonsko oznámilo vypustenie viac než milióna ton rádioaktívnej vody z fukušimskej jadrovej elektrárne do oceánu. Rozhodnutie vlády nahnevalo susedné krajiny vrátane Číny, ale i miestnych ochranárov či rybárov. O téme informoval portál BBC.

Katastrofa, aká nemá obdoby

Pred 10 rokmi zasiahlo Japonsko hrozivé zemetrasenie s magnitúdou 9,0 sprevádzané vlnami cunami, pri ktorom zahynulo viac než 19 000 ľudí. Táto hrôzostrašná udalosť bola navyše umocnená správami o zatopení jadrovej elektrárne Fukušima 1, následkom čoho došlo k najhoršej jadrovej havárii od čias Černobyľu v roku 1986.

Pohľad na Fukušimu. Ministry of Land, Infrastructure, Transport and Tourism/ Wikimedia,

Situácia bola natoľko vážna, že na stupnici INES (Medzinárodná stupnica jadrových udalostí) dosiahla 7 stupeň závažnosti, kde sa okrem Černobyľu a už spomínanej Fukušimi 1 nenachádza žiadna iná havária.

K samotnej havárii došlo 11. marca 2011 vplyvom zemetrasenia a cunami, ktoré spôsobili poškodenie 3 zo 6 reaktorov fukušimskej jadrovej elektrárne. Následkom tejto katastrofy muselo byť evakuovaných viac ako 160 000 obyvateľov a do Tichého oceánu uniklo viac než milión galónov rádioaktívneho odpadu, upozorňuje web Earth.

NEPREHLIADNI
Špeciálne čierne huby z Černobyľu predstavujú novú nádej v boji proti rádioaktivite. Majú úžasné vlastnosti

Čo s odpadovou vodou?

Dnes v utorok ráno tamojšieho času japonská vláda rozhodla o vypustení 1,30 milióna ton rádioaktívnej vody (približne 500 olympijských bazénov), ktorá sa stihla za posledných 10 rokov nazhromaždiť až v 1000 skladovacích nádržiach.

Všetka voda by mala poputovať späť do oceánu, čo nahnevalo nielen miestnych rybárov a aktivistov, ale i všetky okolité krajiny vrátane Číny a Južnej Kórey. Keďže voda sa aj naďalej hromadí v nádržiach rýchlosťou až 170 ton denne, jej vypustenie potrvá aj niekoľko desiatok rokov, upozorňuje web NYTimes.

V roku 2019 navrhlo japonské ministerstvo hospodárstva, obchodu a priemyslu zneškodnenie odpadových vôd, buď odparením, alebo vypustením do oceánu, pričom minulý rok Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu oznámila, že obe možnosti sú „technicky uskutočniteľné“.

Digital Globe/Wikimédia

Dnes sa definitívne potvrdilo, že k zneškodneniu, v tomto prípade asi skôr k zbaveniu rádioaktívnej vody, dôjde prostredníctvom jej vypustenia do oceánu, pričom začiatok operácie je naplánovaný na rok 2023.

V súčasnosti sa rádioaktívna voda čistí komplexným filtračným procesom, pri ktorom sa odstráni väčšina rádioaktívnych prvkov, ale niektoré, ako napríklad trícium, vo vode naďalej zostávajú – trícium (rádioaktívny izotop vodíka) sa považuje za škodlivý iba vo veľmi vysokých množstvách.

Napriek tomu, že japonská vláda ubezpečuje, že vypustenie vody je maximálne bezpečné a spĺňa všetky potrebné normy a náležitosti, hovorca čínskeho ministerstva zahraničia Zhao Lijian vyzval Japonsko, aby „konalo zodpovedne“. Obavy majú aj miestni rybári, ktorí sa boja kontaminácie rýb a morských plodov, čo by malo katastrofické následky pre ich živobytie.

Rozhodne opačný názor má USA či Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu, ktorá tento krok výslovne podporila a uviedla, že uvoľnenie tejto vody je podobné likvidácii odpadových vôd v priemyselných závodoch po celom svete, pričom sa nejedná o nič vážne alebo škandalózne.