Na slovenských cestách sa môžu vodiči čoskoro stretnúť s novými pravidlami merania rýchlosti. Ministerstvo vnútra plánuje rozsiahle zmeny, ktoré by mohli dať samosprávam väčšiu právomoc pri pokutovaní nezodpovedných šoférov. Kým v susednom Česku mestská polícia meria rýchlosť už takmer dve desaťročia, na Slovensku pretrvávajú nejasnosti v kompetenciách.

Zatiaľ sa totiž štát a obce nevedia dohodnúť na tom, kto by mal dohliadať na dodržiavanie rýchlostných limitov a komu by mali plynúť príjmy z pokút. Na najnovší posun v tejto problematike upozornil portál Pravda.

Radary, ktoré (ne)rozhodujú

Na slovenských cestách už dnes nájdeme rôzne druhy radarov. Okrem ručných rýchlomerov používaných štátnou políciou sú na diaľniciach aj stacionárne radary, ktoré automaticky zaznamenávajú prekročenie rýchlosti. Pri vstupoch do miest a obcí sa zasa stretávame s informačnými LED displejmi, ktoré vodičov iba upozorňujú, no pokutu im uložiť nemôžu.

Ministerstvo vnútra aktuálne plánuje rozšírenie technického vybavenia polície, pričom avizovalo nákup takmer 300 nových radarov a kamier. Celý proces sa však omeškal, a preto je otázne, kedy budú nové rýchlomery skutočne v prevádzke.

Kronen Zeitung

Kto má kontrolovať rýchlosť?

Slovenské obce už niekoľko rokov bojujú o možnosť mať vlastné rýchlostné radary a rozhodovať o ukladaní pokút. Predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik tvrdí, že samosprávy by mali mať v tejto oblasti väčšie kompetencie. „Momentálne vec riešime tak, aby to mohli robiť aspoň tie obce a mestá, ktoré majú zriadenú obecnú a mestskú políciu. Rokujeme o tom s ministerstvom vnútra a je to požiadavka, ktorú riešime už takmer dva roky,“ uviedol Božik pre denník Pravda.

Dopravný analytik Jozef Drahovský však upozorňuje, že obce už teraz môžu inštalovať stacionárne radary, pokiaľ splnia všetky zákonné podmienky. „Obce už v súčasnosti majú možnosť mať stacionárny radar, z ktorého pokuta pôjde do rozpočtu obce, ale musia splniť všetky náležitosti,“ vysvetlil pre spomínaný portál. Zároveň však poukázal na to, že niektoré samosprávy majú záujem o radary len ako zdroj príjmov. „Ich predstava je niekde na hranici katastra a ide o to, aby z pokút získali čo najväčšie tržby,“ dodal.

ČLÁNOK POKRAČUJE NA ĎALŠEJ STRANE ->>>

Čítajte viac z kategórie: Novinky