Vedci veria, že odhalili tajomstvo konštrukcie 31 egyptských pyramíd, vrátane slávneho komplexu v Gíze, ktoré boli postavené pred viac ako 4 000 rokmi.

Dlhé roky archeológovia predpokladali, že starovekí Egypťania museli na transport obrovských kamenných blokov využívať vodnú cestu. Avšak až do teraz neexistovala istota o polohe, tvare, rozmeroch či blízkosti tejto monumentálnej vodnej cesty k miestu pyramíd. Profesorka Eman Ghoneimová, hlavná autorka štúdie, v rozhovore pre BBC uviedla, že nové zistenia môžu byť kľúčom k rozlúsknutiu tejto historickej záhady.

Po rokoch vieme, čo Egypťanom pomohlo postaviť pyramídy

Výskumný tím Univerzity v Severnej Karolíne Wilmington prišiel s poznatkom, že pyramídy boli pravdepodobne postavené pozdĺž dávno strateného, ​​starobylého ramena rieky Níl. Toto rameno je však už teraz skryté pod púšťou a vrstvou poľnohospodárskej pôdy.

„Aj keď sa v minulosti vynaložilo mnoho snáh o rekonštrukciu raných vodných ciest Nílu, obmedzili sa prevažne na zber vzoriek pôdy z malých lokalít, čo viedlo k zmapovaniu iba fragmentovaných častí starovekých systémov nílskych kanálov,“ uviedla Ghoneimová. Toto je teda prvá štúdia, ktorá poskytuje prvú mapu dávno strateného starovekého ramena rieky Níl.

Skupina výskumníkov použila radarové satelitné snímky, historické mapy, geofyzikálne prieskumy a hĺbenie sedimentov (technika, ktorú archeológovia používajú na získavanie dôkazov zo vzoriek) na zmapovanie riečneho ramena. Domnievajú sa, že toto rameno Nílu pochovali veľké suchá a piesočné búrky pred tisíckami rokov. Štúdia bola publikovaná v časopise Communications Earth and Environment.

Uvádza sa v nej, že tím bol schopný preniknúť do pieskového povrchu a vytvoriť obrazy skrytých prvkov pomocou radarovej technológie. Medzi týmito prvkami boli pochované rieky a staroveké stavby nachádzajúce sa na úpätí, kde leží veľká väčšina starovekých egyptských pyramíd. „Náš výskum tiež ukazuje, že mnohé z pyramíd v skúmanej oblasti majú hrádzu, slávnostný vyvýšený chodník, ktorý vedie kolmo na tok vetvy Ahramat a končí priamo na brehu rieky.“

Rameno malo niekoľko desiatok kilometrov

Jednou zo spoluautorov štúdie je aj doktorka Suzanne Onstineová. Pre BBC vysvetlila, že existencia vodnej cesty, ktorá by sa dala použiť na prepravu ťažších blokov, zariadení a robotníkov, vedcom skutočne pomáha vysvetliť stavbu pyramíd. Tím vedcov taktiež zistil, že riečne rameno bolo približne 64 kilometrov dlhé a 200 až 700 metrov široké. „A s hĺbkou najmenej 25 metrov, teda podobne ako súčasný Níl,“ cituje Ghoneimovú CNN.

Rameno rieky, nazvané vetva Ahramat (v arabčine “ahramat” znamená pyramídy), sa tiahlo popri 31 pyramídach. Tieto monumentálne stavby boli vytvorené v období medzi 4 700 a 3 700 rokmi. Nález tohto dávno zaniknutého riečneho ramena poskytuje odpovede na otázku, prečo je v oblasti medzi Gízou a Lištom (miesto pohrebísk Strednej ríše) taká vysoká koncentrácia pyramíd, ktoré dnes ležia v oblasti Saharskej púšte. Blízkosť tohto riečneho ramena k pyramídovým komplexom naznačuje, že rieka bola aktívna a využívaná počas obdobia stavby týchto pyramíd.

Doktorka Onstineová vysvetlila, že starí Egypťania mohli na prepravu týchto ťažkých blokov použiť energiu rieky, a nie ľudskú prácu. „Je to predsa len oveľa menšie úsilie,“ ozrejmila vedkyňa.

Umiestnenie pyramíd nedávalo zmysel

Riečne stopy neboli zreteľné na leteckých záberoch ani na optických satelitných snímkach. Profesorka Ghoneimová objasnila, že pri analýze radarových satelitných dát z rozsiahlej oblasti, ktorá bola kedysi domovom starovekých riek a jazier, narazila na neočakávaný nález. Tento objav by mohol poukázať na nový zdroj podzemnej vody. “Som geomorfológ a paleohydrológ špecializujúci sa na štúdium tvarov zemského povrchu. Mám pre to vyškolené oko,” cituje ju portál CNN.

„Počas práce s týmito údajmi som si všimla túto skutočne zjavnú vetvu alebo druh brehu rieky. A nedávalo to žiadny zmysel, pretože je to naozaj ďaleko od Nílu,“ dodala. Ghoneimová sa narodila a vyrastala v Egypte. Poznala teda zhluk pyramíd a čudovala sa, prečo boli postavené v tejto oblasti.

Následne požiadala Národnú vedeckú nadáciu o ďalšie skúmanie. Geofyzikálne údaje získané na zemi pomocou radaru prenikajúceho do zeme a elektromagnetickej tomografie potvrdili existenciu starovekého ramena Nílu. Štúdia tiež naznačuje, že pod púštnym pieskom pozdĺž brehu Ahramat môžu byť ešte stále ukryté starodávne chrámy.

Čítajte viac z kategórie: Novinky