Tímu výskumníkov z Univerzity v Rochesteri sa najnovšie podarilo dosiahnuť cieľ, ktorý fyzici po dlhé desaťročia považovali za nemožný. Vyrobili totiž materiál, ktorý si udržuje svoje supravodivé vlastnosti pri izbovej teplote, píše Futurism.

Výrazne prekonali predošlý rekord

Supravodiče sú materiály, ktoré pri prechode elektrického prúdu kladú nemerateľne malý odpor, pričom neuvoľňujú takmer žiadne joulové teplo. Ich širšie využitie by mohlo spôsobiť revolúciu v oblasti technológií a počas posledných rokov preto niekoľko výskumných skupín po celom svete viedlo preteky o to, kto dokáže vyrobiť materiál so supravodivými vlastnosťami aj pri izbovej teplote.

Ako informoval portál MIT Technology Review, úspech nakoniec oslavujú výskumníci z Univerzity v Rochesteri, ktorí dokázali vyrobiť materiál zo zlúčeniny vodíka, síry a uhlíka, ktorý má supravodivé vlastnosti pri teplote takmer 15 stupňov Celzia. Predchádzajúci rekord z Univerzity Georgea Washingtona činil približne -13,3 stupňov Celzia a ide teda o naozaj výrazný teplotný rozdiel.

Rovnako ako pri prechádzajúcich pokusoch, aj výrobu nového materiálu dosiahli vedci za mimoriadne extrémnych podmienok. Výskumníci najskôr zmiešali uhlík a síru v pomere jedna k jednej, rozomleli zmes na malé guľočky, ktoré následne pri vstrekovaní plynného vodíka vystavili tlaku 267 gigapascalov, čo je približne 2,6-miliónkrát viac než tlak atmosféry Zeme.

Na zlúčeninu následne nechali niekoľko hodín svietiť laserom, ktorý rozložil väzby medzi atómami síry, čím zmenil správanie elektrónov vo vzorke. Výsledný materiál síce nie je stabilný pri nízkom tlaku, no dokáže si udržať supravodivé vlastnosti pri izbovej teplote.

Je tiež veľmi malý, pričom jeho priemer činí asi 30 milióntin metra a v oblasti využiteľnosti je zatiaľ na mizivej úrovni.

Zníženie tlaku potrebného na dosiahnutie supravodivosti tohto materiálu na 100 gigapascalov by však podľa výpočtového fyzika Josého Flores-Livasa z Univerzity La Sapienza v Ríme umožnilo výrobu prvých zariadení, ako napríklad vysoko citlivé magnetické senzory na detekciu aktivity neurónov v ľudskom mozgu.

Jeho budúce využitie však ani zďaleka nekončí pri medicíne. Pokrok vo výrobe týchto materiálov by mohol viesť k ich zúžitkovaniu v oblasti produkcie a distribúcie elektrickej energie či dopravy, ako napríklad u vlakov na báze magnetickej levitácie.

Pošli nám TIP na článok



Vesmír a veda