Máloktoré kozmické objekty predstavujú pre vedcov tak veľké zdroje fenomenálnych javov, ako čierne diery. Tie, okrem iného, produkujú aj veľké a nesmierne silné prúdy hmoty, ktoré väčšinou „vyvierajú“ z jej pólov. V prípade čiernej diery skúmanej v novej štúdii zverejnenej v žurnále Nature však tento prúd hmoty dosiahol rozmery, ktoré sa absolútne vymykajú ľudskému chápaniu a nedokážeme si ich ani len poriadne predstaviť.

Väčšie než galaxie

Novoobjavený prúd sa nachádza v galaxii tak ďalekej, že ju vidíme v podobe spred 7,5 miliardy rokov. Než sa dostaneme k veľkosti samotného prúdu hmoty, ktorý supermasívna čierna diera v centre tejto galaxie produkuje, povieme si čosi o kozmických rozmeroch. Ako vieme, svetelný rok (ly) je jednotka vzdialenosti, ktorú prejde svetlo vo vákuu za jeden rok.

Za jedinú sekundu dokáže svetlo obehnúť Zem takmer 8-krát, dostať sa od Slnka k Zemi mu trvá 8 minút a 20 sekúnd. Dostať sa od Slnka k Plutu mu však už trvá 5 a pol hodiny, čo naznačuje ohromné rozmery našej slnečnej sústavy. K najbližšej hviezde by sme však už museli prekonať 4,2 svetelného roka. Aj to je nič v porovnaní s veľkosťou našej galaxie, ktorá má tvar špirály a dosahuje priemer približne 105 700 svetelných rokov.

E. Wernquist / D. Nelson (IllustrisTNG Collaboration) / M. Oei

Galaxia Andromeda, ktorá sa má s našou galaxiou v budúcnosti zraziť, je vzdialená až 2 a pol milióna svetelných rokov. A ešte aj táto vzdialenosť je drobná v porovnaní s veľkosťou prúdu, ktorý spomínaná čierna diera vytvára. Ten totiž dosahuje dĺžku až 23 miliónov svetelných rokov a je tak vôbec najsilnejším, aký astronómovia kedy našli, dodáva IFLScience.

Spôsobujú výbuchy hviezd

Výtrysky hmoty v galaxii M87 dokonca, zdá sa, spôsobujú výbuchy hviezd. Obrovská jadrová explózia zapríčinená prírastkom vodíka na povrchu hviezdy kategórie biely trpaslík, známa aj ako nova, je typický jav v binárnych hviezdnych systémoch, kde starnúca hviezda, napríklad červený obor, uvoľňuje časť svojej hmoty na bieleho trpaslíka. Čosi podobné zrejme spôsobujú aj spomínané prúdy hmoty a energie.

Rekord prekonal takmer o polovicu

Tento gigantický prúd dostal názov Porphyrion po mýtickom gréckom obrovi, pričom predošlý držiteľ rekordu niesol meno Alcyoneus. Porphyrion ho však svojou dĺžkou prekonal až o 40 % a ostáva predmetom výskumu. Vedci totiž predpokladajú, že môžu tieto prúdy zásadne ovplyvniť zasiahnuté galaxie, avšak zatiaľ nevedie ako presne môže takýto proces prebiehať a čo sa v danej galaxii stane.

Prúdy hmoty a energie čierne diery vytvárajú z hmoty, ktorá do nich postupne padá. Nie všetka je pohltená a po intenzívnom zahriatí je urýchlená takmer na rýchlosť svetla a vystrelená z pólov týchto objektov do okolitého vesmíru. V prípade čiernych dier v strede galaxií sú často tak silné, že uniknú do medzigalaktického priestoru.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP