Experti neverili vlastným očiam. Príroda na Antarktíde sa radikálne zmenila, čelí existenčnému problému

Najchladnejší kontinent stráca ľad a je čoraz zelenší. Nové satelitné snímky za posledných 35 rokov odhalili, že vegetácia na Antarktickom polostrove sa rozšírila viac ako desaťnásobne. Snímky ukazujú dramatické zmeny v dôsledku klimatických zmien, ktorá je spôsobená ľudskou činnosťou. O téme informoval portál ScienceAlert.

Meniaci sa kontinent

Vedci z Univerzity v Exeteri a Hertfordshire analyzovali údaje zo satelitov Landsat, ktoré NASA a Americký geologický úrad (USGS) zhromažďujú už od roku 1975. Údaje pokrývajú desaťročia pozorovaní zmeny povrchu Zeme. Sú dôkazom toho, ako sa Antarktída pomaly, ale viditeľne mení.

Nature Geoscience/ Roland a kol. 2024

Najnovšia štúdia publikovaná v časopise Nature Geoscience ukazuje, ako sa vegetácia za posledné roky dramaticky rozšírila. Rozloha vegetácie vzrástla z 0,86 km² v roku 1986 na 11,95 km²v roku 2021. Nárast sa síce sústreďuje najmä na teplejšie okrajové oblasti polostrova, naznačuje však ekologický posun spôsobený uhlíkovými emisiami.

V týchto oblastiach stúpajúce teploty umožnili šírenie machov a lišajníkov. Ich prítomnosť postupne vytvára podmienky pre ďalšie organizmy. Rozkladom machov totiž vzniká pôda a jej štruktúra sa stáva priaznivou pre iné druhy.

Rozsah prekvapil aj vedcov

Vedci analyzovali vzorky jadier machových ložísk na západnej strane Antarktického polostrova. Nánosy machu rastú za posledných 50 rokov výrazne rýchlejšie. „Vedeli sme, že dochádza k zmenám, ale rozsah zelenania nás prekvapil,“ priznáva Thomas Roland, spoluautor štúdie z Univerzity v Exeteri.

„Na základe jadrových vzoriek sme očakávali isté zazelenanie,“ uviedol Thomas Roland, environmentálny vedec z Exeterskej univerzity. „Keď sme prvýkrát spracovali čísla, nemohli sme tomu uveriť,“ dodal Bartlett.

Nature Geoscience/ Roland a kol. 2024

Po uchytení machov sa otvára cesta pre ďalšie rastliny a organizmy. Antarktída je domovom len dvoch druhov kvitnúcich rastlín – Deschampsia antarctica a Colobanthus quitensis. Avšak otepľovanie a prítomnosť pôdy by mohli prilákať aj nepôvodné druhy.

Riziko narušenia biodiverzity

Ľudské aktivity, ako je turistika a vedecký výskum, môžu priniesť invazívne druhy, ktoré môžu ohroziť krehkú biodiverzitu kontinentu. Niektoré nepôvodné druhy už boli na Antarktíde zdokumentované, čo zvyšuje obavy zo straty unikátnych miestnych druhov. Okrem toho sa na kontinent dostávajú aj semená a spóry prenášané vetrom.

„Dostali sme sa do bodu, keď sme z archívov Landsat vyčerpali všetko, čo sa dalo povedať,“ uviedol Roland a dodal: „Musíme ísť na miesta, kde vidíme najvýraznejšie zmeny, a zistiť, čo sa deje priamo na mieste.“

Čítajte viac z kategórie: Novinky