Pripraví nás AI o prácu? Prelomová analýza z MIT odhaľuje, kto v skutočnosti získa nové miesta

Umelá inteligencia (AI) už dávno nie je len témou sci-fi filmov, ale reálnym motorom zmien, ktoré prenikajú do našich kancelárií a tovární.

Otázka, či nám moderné technológie vezmú živobytie, alebo naopak vytvoria nové príležitosti, vyvoláva búrlivé diskusie po celom svete vrátane Slovenska.

Ako vo svojej najnovšej analýze upozornil populárny technologický portál Tech Xplore, odpoveď na túto kľúčovú dilemu hľadali poprední ekonómovia z prestížneho Massachusettského technologického inštitútu (MIT).

Dvojaký meter technologického pokroku

Ekonóm David Autor, ktorý viedol tento rozsiahly výskum, vysvetľuje, že technológie majú na zamestnanosť vždy duálny vplyv. Na jednej strane nahrádzajú tradičné pozície, no na druhej strane podnecujú vznik úplne nových, doteraz nepredstaviteľných profesií.

Zatiaľ čo poľnohospodárske stroje kedysi vytlačili milióny roľníkov z polí, zároveň umožnili vznik takých odvetví, ako je napríklad letecké alebo softvérové inžinierstvo.

Kto v skutočnosti ťaží z technologických inovácií?

Štúdia s názvom „What Makes New Work Different from More Work?“, ktorá vyjde v časopise Annual Review of Economics, prináša prekvapivé odhalenia o tom, kto tieto nové pozície reálne obsadzuje.

Vedci analyzovali historické dáta z amerického sčítania ľudu od roku 1940 až po rok 2023 vrátane podrobných záznamov úradu U.S. Census Bureau.

Zistenia ukazujú, že novovznikajúce pracovné pozície najčastejšie obsadzujú mladí ľudia do 30 rokov s vysokoškolským vzdelaním, a to najmä v dynamických mestských prostrediach.

„Nikdy predtým sme nevideli tak presne, kto reálne vykonáva novú prácu,“ poznamenáva David Autor s tým, že mladá generácia sa dokáže novým trendom prispôsobiť najrýchlejšie.

Finančný bonus, ktorý sa postupne vytráca

Nové pracovné odvetvia so sebou prinášajú aj zaujímavý mzdový fenomén.

Keďže špecifické technologické zručnosti sú spočiatku veľmi vzácne, zamestnanci na týchto pozíciách sa tešia výraznému finančnému nadpriemeru. Tento mzdový bonus sa však postupom času vytráca, pretože dané vedomosti sa stávajú bežnými alebo sa samy zautomatizujú.

Ako príklad uvádza Autor šoférovanie auta alebo prácu s textovými editormi v 90. rokoch, čo bola kedysi vysoko cenená a výnimočná schopnosť.

Ako môže AI pomôcť slovenskému trhu práce?

Pre Slovensko, ktoré patrí medzi priemyselné bašty Európy a je vysoko závislé od automobilového sektora, majú tieto závery obrovskú váhu.

Ak sa chceme vyhnúť masovej nezamestnanosti spôsobenej prichádzajúcou automatizáciou, musíme rýchlo transformovať náš vzdelávací systém a pripraviť mladú generáciu na prácu s AI.

Okrem Davida Autora sa na výskume podieľali aj Caroline Chin z MIT, Anna M. Salomons z univerzít v Tilburgu a Utrechtu a Bryan Seegmiller z Northwestern University.

Ich predchádzajúci výskum z roku 2024 pritom odhalil, že až 60 % všetkých pracovných miest v USA v roku 2018 existovalo v oblastiach, ktoré v roku 1940 vôbec neboli známe.

Rozhodne prístup štátu a investície

Budúcnosť trhu práce s AI bude podľa vedcov závisieť najmä od toho, ako sa rozhodneme túto technológiu implementovať.

Napríklad v zdravotníctve môžeme AI využiť buď na to, aby sme nahradili ľudí a ušetrili náklady, alebo na to, aby sme umožnili zamestnancom s rôznou úrovňou expertízy vykonávať zložitejšie diagnostické úkony.

Práve druhá cesta je podľa vedcov spoločensky aj ekonomicky oveľa prínosnejšia, no vyžaduje si aktívny prístup vlád a správne nasmerovanie verejných investícií do vzdelávania.

Čítajte viac z kategórie: Umelá inteligencia / AI