Tempo v segmente televízorov v súčasnosti jednoznačne určujú Samsung a LG, ktoré sa novými vychytávkami a ich atraktívnymi názvami každý rok používateľov snažia presvedčiť o potrebe inovovať a kúpiť práve ich produkt. V závese za nimi zostávajú lacnejší výrobcovia v spoločnosti známych, no v segmente už dávno nie tak žiarivých značiek ako Panasonic, Sony či Philips.

Práve novinka strednej triedy od Philipsu mi uplynulé tri týždne zdobila obývačkovú komodu. K televízoru som rovno pripojil aj PS5 a konečne na vlastnej koži vyskúšal nový HDMI štandard 2.1 sľubujúci next-gen zážitok pri 120 fps.

O nič menej však moju zvedavosť nezamestnával ani samotný televízor od Philipsu, ktorý budí pozornosť predovšetkým svojou jedinečnou technológiou Ambilight.

Ani s ňou som doposiaľ neprišiel do blízkeho kontaktu, no skôr, ako revolučnú exkluzivitu Philipsu, som Ambilight doposiaľ považoval len za šikovný marketingový nástroj. Dvojicu papierovo revolučných technológií som teda podrobil vlastnej skúške, iba jedna z nich však v teste obstála.

Pôsobivá demonštrácia možností Philipsu

Začnime však predstavením samotného zariadenia od Philipsu, ktorým bol počas testovania model OLED806. Televízor patrí k minuloročným OLED modelom značky a radí sa do strednej triedy, aj keď od najvyššej kategórie skutočne nemá ďaleko.

Vybavený je OLED panelom od LG, o inteligentné vykreslenie obrazu sa stará nová generácia obrazového procesoru Philips P5 engine a štvorstranný systém Ambilight – technológia, ktorou disponujú výhradne televízory od Philipsu.

Zariadenie ďalej zvláda všetky súčasné HDR formáty vrátane HDR10+ a Dolby Vision, disponuje aj podporou 2.1 HDMI štandardu. Hráčov poteší množstvo herných funkcií ako VRR, AMD FreeSync, rovnako ako znížená latencia oproti minuloročným modelom, ktorej hodnotami 15 milisekúnd už Philips dobieha lídrov na trhu.

Z ďalších zaujme prítomnosť 10. generácie Android TV, ktorá tohtoročný OLED posúva aj do smart segmentu, bezdrôtovú konektivitu reproduktorov technológiou Play-Fi, alebo veľmi slušný 50 W zvuk. Na papieri jednoducho posledná modelová rada vyzerá vynikajúco a nie je jej čo vytknúť.

Televízor zaujme aj na pohľad. Nenápadný bezrámový panel je už pri moderných televízoroch bežným štandardom, príjemný prvý dojem dopĺňa dvojica elegantných nožičiek, ktorá prispieva k celkovému minimalistickému vzhľadu.

Hneď v úvode môže neskúseného používateľa zaskočiť odporúčanie výrobcu umiestniť televízor 10 až 20 cm od steny. Dôvodom je samozrejme technológia Ambilight, ktorá vďaka LED diódam na okrajoch zadného panelu vyžaruje svetlo v závislosti od diania na obrazovke a obohacuje tak divácky zážitok.

Vzdialenosť TV od steny je v porovnaní s ostatnými výrobcami nepomerne väčšia, používatelia zvyknutí na zavesenie obrazovky čo najbližšie k stene preto môžu zostať prekvapení. Panel zároveň zďaleka nepatrí k najtenším – v spodnej časti dosahuje hrúbky približne 7 mm, pri zavesení na stenu preto nový Philips nemusí patriť k dizajnovým skvostom miestnosti. Ide však čisto o vec vkusu a predovšetkým tiež zvyku.

Omnoho dôležitejšie je, ako nový model od Philipsu vedie po stránke vykresľovania obrazu a tu som sa veru nestíhal diviť. Išlo totiž o moju prvú plnohodnotnú skúsenosť nielen s technológiou Ambilight, ale tiež s OLED panelom a z kvality obrazu mi miestami padala sánka.

Hovorí sa, že čiernu pri OLED TV treba zažiť, po trojtýždňovom testovaní výroku musím dať za pravdu. Hĺbka obrazu vďaka zobrazovaniu skutočne plnohodnotnej čiernej nabrala nový rozmer.

Nedôvera v Ambilight bola neoprávnená

Nemenej pôsobivý dojem vo mne zanechala aj technológia Ambilight. Na rozdiel od nádherne ostrého obrazu sa však efekt nedostavil hneď, ale prichádzal postupne a spočiatku mi dokonca premietanie svetla na stene prekážalo.

Dvojnásobne to platilo pri zobrazovaní bielej, ktorá v tmavej miestnosti miestami pôsobila doslova agresívne a neraz ma pri sledovaní prinútila prižmúriť oči. Možnosti nastavenia Ambilight sú však mimoriadne bohaté a intenzitu je vďaka tlačidlu na hornej strane ovládača zmeniť alebo úplne vypnúť v priebehu pár sekúnd.

Nedôvera k exkluzívnej technológii Philipsu sa už po pár hodinách začala prirodzene vytrácať a nahradil ju údiv nad tým, ako veľmi dokáže Ambilight divácky zážitok vlastne obohatiť.

Podsvietenie v okolí televízora dynamicky reaguje na dianie na obrazovke a nemá problém zobraziť v každom rohu obrazovky iný farebný odtieň. Nielen, že to dobre vyzerá, opticky dokonca Ambilight zväčšuje obrazovú plochu a vytvára dojem väčšieho plátna.

Ponuka režimov zobrazenia je bohatá a televízor prináša hneď niekoľko zaujímavých alternatív. Za seba som najviac využíval herný a prirodzený režim – herný znížil intenzitu žiarenia obrazu na stenu a bol tak pripravený pohotovejšie reagovať na hry, pri ktorých dochádza k rýchlemu striedaniu snímkovania, pri prirodzenom móde naopak diódy svietili jasnejšie, čo som využil pri bežnom sledovaní filmov a seriálov.

Zmeny medzi vybranými módmi občas ani veľmi nebadať, potešilo ma tiež, že Ambilight je schopný reagovať aj na hudbu, kedy vie v miestnosti vytvoriť skutočne pôsobivú svetelnú show. Rekcia je bleskurýchla a hudobný režim skvele demonštruje, ako dynamicky sa dokážu farby na zadnom paneli meniť.

Televízor je možné nastaviť aj na jednotnú stálu farbu (podľa vlastného výberu), ktorá bude za zariadením pri používaní svietiť, možnosti však siahajú ešte ďalej a optimálnu odozvu Ambilight by si mal nájsť skutočne každý.

V mojom prípade bol návrat k starému televízoru ťažký, a to nielen kvôli samotnej kvalite obrazu, ale práve vďaka Ambilight, ktorý mi pri ďalšom sledovaní jednoducho za obrazovkou chýbal.

120 fps je zatiaľ sklamaním

Kým stretnutie s Ambilight sa nieslo v silne pozitívnom duchu, menej jednoznačný príbeh sa písal pri testovaní televízora s PS5, respektíve pri skúške hrania pri 120 snímkach za sekundu.

Na takéto hranie pri 4K rozlíšení je potrebná podpora štandardu HDMI 2.1, ktorý odomyká práve vyššie snímkové frekvencie spoločne s radou ďalších vylepšení ako napríklad dynamickým HDR alebo automatickým režimom nízkej latencie.

Na papieri vylepšenia vyzerajú potrebne, po testovaní viacerých hier na 120 fps si však dovolím povedať, že kupovať televízor len kvôli štandardu HDMI 2.1 je pre bežného hráča hlúposť. Dôvody vysvetlím, rovnako ako vysvetlím, prečo ide o silne subjektívnu vec.